Zatiaľ, čo si staval altán…

Únava ma zdolala a začala som sniť.

O tom ako to bolo pred rokom...

Viac než pred rokom, na ceste, ktorú si „zaplatil“.

V čase, kedy si ma už strašne ľúbil a prisal sa na mňa ako kliešť,

Len sa drž a neuteč!

Volal si ma skúšať to spolu a ja som neodolala dotyku tvojich pier.

Máš ich tak sladké ako ten najsladší med.

Dotyk tvojej ruky za nič nevymením, božsky ma rozohreješ.

Môj život sa stal vďaka tebe dokonalý a to ty dobre vieš,

Objavila som ja teba a už mi neujdeš,

Tak sa ma drž ako ten kliešť, alebo pijavica a saj ako to ty vieš,

Zľahka, pomaly a nežne...

Zatváram oči, tajím dych, nemožno odolať, a ani nechcem...

Sľubujem, nebudem sa smiať – len usmievať.

Šepnem omámená: Milujem ťa.

A ty: Co by né, ked robim altán.

Smejem sa.

A ty ma objímeš. Milujem tie dotyky, milujem teba, si môj svet.

A ja som tvoje všetko.

Lebo ťa mám rada.