Trapas vo vývarovni

Finálne Miňo zabúchal na dvere svojho domu. Počul len škrekot svojej manželky. Vyšmarila ho. Smutne pozeral na svoj majetok pobalený v igelitkách. Pokorne ich zodvihol a pobral sa ďahom. Toto si zaslúžil. Namiesto večere vyhadzov. V žalúdku mu až iskrilo od hladu. Pozbieral dáke filigrántky a vstúpil do vývarovne na konci ulice. Ľudová vývarovňa ZaPeták, síce na stojáka, ale hneď dostane niečo teplé do žalúdka.

Dva pulty. Za jedným vôňa teplých párkov, za druhým pípa s pivom. Nechal si naložiť štyri párky, horčicu a štyri chlebíky. Igelitky mu v rukách prekážali, ale nepustil ich z rúk. Nemotorne vybral peniaze a zaplatil. Párky si položil na vyvýšený stojákový stôl. Igelitky jednostaj nepúšťal. Ešte piva sa mu zažiadalo. Odobral sa k pultu s pípou. Rozšafná dáma mu načapovala. Zaplatil. Sklesnutý sa pobral k svojim párkom.

Akýsi bezdomovec mu z nich ujedal. Aj z chlebíka, aj z horčice. Položil pivo na stojákový stôl. Pod neho naostatok zložil igelitky. Odpil si z piva. Gánil na bezdomovca, čo mu z párkov ujedal. Zjavne mu boli po chuti. Pridal sa k nemu. Zobral si párok namočil do horčice a šup do úst a ešte chlebík. Gánil po ňom aj bezdomovec. Mykol plecom. Aj bezdomovec. Odmyslel si ten puch neboráka a zapíjal párky pivom. Krígeľ si pevne držal. ´Chľastať z jeho piva, ten pako nebude.´

Bezdomovec sa poutieral, ešte raz veľavravne zagánil na Miňa a odstúpil od stojákového stola. V tom Miňo zbadal na náprotivnom stojákovom stole štyri párky s horčicou a štyri chlebíky.