Top film desaťročia sa prerušil a ja stále nemám strechu nad hlavou...

No niečo som už písala, o tom, že nemám strechu nad hlavou, a to doslova. Lebo pokiaľ nemáte nad hlavou strešnú krytinu, tak nemáte strechu. A ja teraz čakám, až mi ju vyrobia. Ale aspoň to mám v suchu a nemusím sa báť dažďa. Na novom krove máme natiahnutú fóliu, takže voda mi už nehrozí.

Inak užila som si vody riadne. Plachta síce mala zabezpečiť, že nebude na nás pršať, ale voda si cestu nájde a hlavne keď riadne prší. Poviem vám a mala som jedného dňa dosť nepríjemný budíček.

Snívalo sa mi o nejakej krásnej slnečnej lúke, keď som pocítila ako mi na hlavu kvapká voda. Som myslela, že to na lúke prší. Utrela som si zopár kvapiek z čela. Nedbalo som otvorila oči, aby som skontrolovala, či moja láska leží pri mne. Nebol tam. Pobehoval so všakovakými nádobami okolo ako splašený kôň. Na hlavu mi stále kvapkala voda. Stále som nechápala. Pozrela som na hodiny: pol štvrtej. Vtedy mi to došlo. Toho čoho sme sa najviac obávali prišlo a ešte takto zavčasu ani v noci ani ráno. Ohó. Ani som nevedela, kde mám podkladať nádoby a voda sa veselo valila cez stropy – začiatok vodníkov na Slovensku.

Ale toto všetko bola chyba tzv. novodobých remeselníkov. Tiež robili, ako keď pozeráte trebárs nejaký seriál. Nikdy nezačne ako je v programe a povedia tam pár viet a už ide reklama. Remeselníci prídu namiesto na ôsmu o pol deviatej a začnú robiť o deviatej. O desiatej už majú prestávku. No čo už. Som koza asi, ale nedokážem im povedať vskutku,  čo si myslím, lebo som rada, že vôbec niekoho som na tú strechu zohnala.

Strašne trpím, keď si musím hrýzť do jazyka. A asi najviac trpím, keď počujem vetu hlavného majstra – viete gazdiná ja som strašne sprostý, ale už ma poznáte a ja mu musím povedať, ale čoby a také bla bla bla a pritom najradšej by som mu povedala, že sprostý je veru slabé slovo.

Takže momentálne mám prestávku. Vychutnávam si chvíle ticha a čakám, až mi zavolajú, že strešnú krytinu vyrobili. Ešte nejaký čas potom budem hrýzť do jazyka, keď budem počúvať nikam nevedúce reči, alebo reči o tom ako kto môže a nemôže v sexe, ale poznáte to takí chudáci - veď čo už psovi len o klobáse sa snívať bude. Ja viem a koze o zelenom.

A v tomto „tichu“ ma navštívila spolužiačka a spolusediaca z výšky. Bola som prekvapená ako ma našla. Takže skrátka ma našla asi takto:

Nakupovala som v jednom obchodnom hypermarkete a kohože tam nestretnem. Bývalého spolužiaka z vysokej školy. Vraj tam robí šéfa. Tak som prehodila pár slov o tom, že som sa rozviedla a odsťahovala na takú malú dedinku. Podobne ho stretla aj spomínaná spolužiačka. Tá s ním prehodila pár slov o tom, že sa vo svojom meste presťahovala o pár ulíc ďalej a že učí na takej malej dedinke. A tá malá dedinka súhlasila s tou mojou. Spolužiačka si u starostu zistila číslo domu a už ma mala. Ale bola som rada, že sme pokecali o radostiach a starostiach našich životov.

A zdravím všetkých, čo ste ma prečítali, vy beťári chýbali ste mi.