Štvrťrok sa krbáľa do polroka alebo po myšlienkoidnom masakri

Na začiatku tohto roka (2010) som mala ako každý aké také predstavy, čo ma asi čaká v tomto v roku.

Chute a energie do splnenia plánov som mala neúrekom.

Hneď však napíšem, že nič nejde podľa plánov a od začiatku roka ide všetko zle a ťažko a keď aj ide, škrípe to až z toho uši bolia.

La Luz ma neustále utešuje (veľká vďaka jej za to patrí), že všetko bude dobré, všetko sa na dobré obráti, zdravá budem, stačí len si neškodiť, bohatá budem aj napriek ťažkým začiatkom. Vraví, že karty neklamú. Aj keby som tomu verila, existuje ešte rčenie: výnimka potvrdzuje pravidlo

Za všetko môže MOJA NAJVÄČŠIA NEPRIATEĽKA, tento rok sa u mňa zastavila už tri krát. Pravdou je, že mi príliš neublížila, tak ako v minulosti, ale mne stačí veľmi málo na to, aby ma znechutila od života ako takého. Privodila mi divné pocity o nepotrebe života, o vlastnej nepotrebe a iných kadejakých nepotrebách, za normálnych podmienok vcelku potrebných.

Ak vieš ako chutí ostrie gilotíny, chceš aby ti prešlo krkom, čo najrýchlejšie.

Ležala som tvárou k stropu, nevnímajúc ho, rekognoskovala svoje sily. Všetky kdesi roztrieštené, zblúdené.

Stačí nájsť tie hlavné spoje a zanitovať.
Stačí nechať trieštiť a zatratiť.

Lenže sú chvíle, kedy nie je na výber. Chvíle, keď to cítiť v kostnej dreni, že nie ty, ale niekto iný (iné, mne nedefinovateľné) rozhodne.

Jeden nit sa obnovil, veľký nápor, snáď to vydrží.

Vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré, dlho sa mi to pozdávalo, až kým sa mi nezačalo ukazovať, že všetko je tu zlé a my sme tí, čo máme silu, schopnosti a možnosti, kúsok po kúsku premieňať zlé na krásne veci.

Ťažiť zo všetkého toho zlého krásu. Dobro nás za odmenu v raji čaká.

´Máš sa?´
´Ide to aj keď škrípe, uši už sú zvyknuté na ten nepríjemný zvuk, len aby bubienky nepraskli.´

Po veľkom myšlienkoidnom masakri prišlo upratovanie.
Som sa vypísala, kam to vyhodiť?
Keď sú dve možnosti, tretia víťazí. Alebo, že by na všetky tri, nech sú všetky výherkyne. Prečo odchádzať a inde zase prichádzať, všetko musí mať svoje dôvody, nič sa len tak nedeje. To, čo nemá jedna, má druhá. To, čo druhej chýba u prvej nájdeš. Čo tak niečo vlastné a krásu z tých dvoch vyťažiť. Je to na dlhé lakte a dočasné, ešte si nárokujem na čas, ešte dávam šancu jednej aj druhej, ešte uvidím, pre ktorú sa rozhodnem.

Aj tak záleží úplne na iných veciach. Alebo nie na veciach, ale na tom procese, kedy sa zlé na krásne premieňa.