Starý Moko odchádza

Pre starého Moka nie je život žiadna lakota zvlášť, keď musí udržiavať v poriadku stádo hádachtivcov všetkých vekových kategórií.

Oddeľovať samčekov, čo sa chcú biť, chrániť mláďatá s matkami, hľadať potravu, zaháňať votrelcov, riešiť spory medzi samicami a samcami... no uznajte, nie je to nad hlavu!

A ešte ho chce kde kto fotografovať.

Po dlhých rokoch začal premýšľať o tom, že sa stiahne a sám v pokoji si bude užívať starobu bez kriku a zvád.

Isté je, že jeho miesto zaujme mladší samček taký, čo vie zuby ceriť taký, čo sa vie po najlepšom kúsku potravy hodiť...´mal by im ešte ukázať zuby, aby videl kto má odvahu a kto si zaslúži jeho miesto´, dumal Starý Moko.

Čoraz častejšie sa vzďaľoval od hlučného prostredia, hlavne hurónske mláďatá nevládal počúvať a aj s tou autoritou to nie je to, čo bývalo.

Ľahol si do teplého kúpeľa, do ktorému sa nikomu nechcelo a podriemkavajúc si vychutnával chvíle pokoja.