Školník a upratovačka, otra vez

Jožko je školník a Terka upratovačka. Už som o nich písala . Nedávno Terka žiadala od Jožka zvláštnu násadu na mop. Tá mopová násada mala byť nejaká micrová a kapsová a nie zametacia. Jožko hundral niečo o tom, že Terka často vymieňa mopové násady, že tie musia vydržať dlhšie a že aj tak má len násadu micro plus a nie takú ako chce ona. Terka sa urazila, lebo vraj vyzerala akoby si tie násady brala domov a niečo také ona veru nepotrebuje.

Terka: „A tu máte nový set s mopom, tak mi ho dajte, keď nemáte microvú násadu.“

Jožko: „Rozumné bude, keď si tú starú násadu otočíte a nejaký týždeň dva s ňou môžete ešte umývať. Neviete, že ženy a platne sa tiež hneď nevymieňajú, ale sa pekne otočia a hrajú ďalej.“

Terka: „Jožko to viete veľmi málo, ženy a platne sa nikdy neobohrajú a keď už, tak stačí vymeniť ihlu a platňa hrá ďalej.“

Jožko: „Staré platne už nikto nepočúva. Teraz sa už počúvajú cedéčka. A to je iná muzika. Nové vecičky sú vždy dobré, tak ako mladé ženy. By som vám mohol rozprávať o mojej novej ani nie dvadsaťročnej.“

Terka: „Jožko, čo by ste mi vy narozprávali? Ja ešte počítať viem dobre, koľko  krát to môže ísť takému päťdesiatročnému s dvadsaťročnou? Ale počítajte aj vy, môjmu dvadsaťročnému to ide oveľa viac krát.“ 

Jožko: „Tu som ešte našiel tú násadu ako ste chceli Terka. Vymeňte si ju teda.“

Veselá Terka s veľkým úsmevom a s novou násadou sa rútila po chodbe a Jožko len nejako smutne za ňou gánil.