Saartjie Baartman – osud „Hotentotskej venuše“

Saartjie Baartman (1789 – 1815) sa narodila v Južnej Afrike počas koloniálnej nadvlády Holandska. Jej pôvodné meno je neznáme. Patrila ku komunite Khoisan a mala svoju rodinu aj manžela. Prišla o nich počas jedného vojenského útoku. Pracovala ako slúžka na farme. Pre svoje disproporcie (nadmerne veľký zadok, boky a pohlavné orgány) vyčnievala z radu ostatných. A tak sa stalo, že si ju všimol Hendrik Cezar, brat poľnohospodára, u ktorého pracovala. Cezar vytvoril partnerstvo s lekárom Alexandrom Dunlopom za účelom myšlienky vystavovať Saartjie v Anglicku ako atrakciu.
S pasom Saartjie Baartman prišla dvadsaťjedenročná žena v roku 1810 do Londýna s prísľubom veľkého bohatstva. Ocitla sa pred davom nenásytných divákov, ktorí si mohli za dva šilingy na ňu siahnuť. Trpela štípance od dám, štuchance paličkou od gentlmenov, alebo strkanie dáždnikom, za účelom zistenia, či je na nej všetko „pravé“. Zmenila sa na „Hotentotskú venušu“ (ponižujúce spojenie s odkazom na ženské krivky)
Prípady etnografickej zvláštnosti neboli v tej dobe nijako výnimočné. Keď odporcovia otrokárstva vystúpili s obvinením, že bola vystavovaná proti svojej vôli za peniaze, Saartjie uviedla, že to robí dobrovoľne a že podpísala zmluvu. Zmluvu, ktorou sa stala pre svojich zamestnávateľov zlatým teľaťom. Bola vystavovaná na podstavci a na rozkaz stúpala, chodila, sadala.
Keď sa zunovala v Anglicku, previezli ju po 4 rokoch do Francúzska, Paríža. Tu bola pod dohľadom krotiteľa zvierat Raeuxa. Nový majiteľ ju rok a pol vystavoval s veľkým úspechom a pre vylepšenie svojho rozpočtu ju neváhal nútiť k prostitúcii.
Saartjie navštívil francúzsky biológ George Cuvier, ktorý ju podrobil mnohým štúdiám a meraniu.
Ďaleko od svojej zeme, zneužívaná, týraná, zneuctená, vo svete plnom nepriateľov, v meste Paríž zomrela na zápalové ochorenie (kiahne alebo syfilis).
Ale to nebol koniec jej osudu.
George Cuvier ju pitval a vykonal jej odliatok tela, kam premiestnil jej kostru. Jej mozog a genitálie zakonzervoval do fliaš. Na pôde Akadémie Roayal de Medicine na jej rozrezaných genitáliách prezentoval „sexuálny apetít afrických žien“, čím mal demonštrovať, že každá odlišnosť je empiricky evidentná práve na domorodcoch, aby tak potvrdil kolonialistickú nadradenosť Západu nad inými kultúrami.
Atrakcia Saartjie ešte neskončila. Jej genitálie boli vystavené v Musee de l´Homme v Paríži takmer 160 rokov. Až v roku 1974 sa z múzea stiahli po dlhých rokovaniach.
Na kauzu upozornil Stephen Jay Goulda svojim spisom The Hottentot Venus (1980) a keď sa v roku 1994 stal juhoafrickým prezidentom Nelson Mandela, požiadal Francúzsko o vrátenie pozostatkov Saartjie. Až 8 rokov trvalo francúzskej vláde, kým v máji 2002 vydala Saartjie pozostatky do vlasti, kde bola pochovaná v mieste Gamtoos.
Po prevzatí pozostatkov Brigette Mabandlová vyhlásila: "Tento okamih je symbolickým víťazstvom pre ženy na celom svete."

Zdroj: diaryofananxiousblackwoman, Wikipedia