RaDo By ĽaHoSTaJNá úVaHa...
Jedného speváka možno počuť ako spieva: „Chcem sa spýtať, keď raz stretnem Satana, prečo moja zlatá mama tak málo zlata má“. Chcem sa aj ja spýtať, keď ho stretnem, že prečo sa ľuďom, veriť nemá. Však v tomto duchu ma poučovala aj moja zlatá starenka: „nehodno ľuďom veriť“. Ale kto to má mať stále na pamäti? Vždy sa ide do „veci“ s dobrým úmyslom. Pri cudzích ľuďoch je táto rada, schovaná ďaleko niekde v podvedomí, pri rodine ako by sa aj odtiaľ vytratila. Radi a láskavo dôverujeme. Hlavne vtedy, keď nám to vyhovuje a tiež vtedy, keď počúvame to, čo chceme počuť. Potom nasledujú veľké očakávania a tie najoptimistickejšie vízie. Lenže namiesto toho, príde veľké rozčarovanie a oči pre plač.
Satan sa len prizerá a smeje, ako sa trápime nad tým, že sme boli oklamaní, či podvedení. Myslíme na svoju hlúposť, že sme si nevylovili už spomínanú radu z toho nášho tajomného podvedomia, že sme si nevšimli rôzne varovné signály, že sme mohli niečomu takému veriť, že sme mohli všeličo... Počula som jednu ženu ako sa ponosovala inej: „A najhoršie je ako ma sklamali moje deti. Také nádeje som do nich vkladala.“
Ten verí Tomu, Ten zase Inému, Iný klame Druhého, Ten Druhý klame Tomu a navzájom sa klamú a navzájom si dôverujú. Ako labyrint kráľa Minosa, z ktorého niet úniku. Ale toto je Satanov labyrint. Jeho vláda v dobre fungujúcom labyrinte je neohrozená. Tento odlišný anjel to má dobre vymyslené a nemusí ani nikoho školiť, sami sa vyškolíme. Jedna známa mi popisovala, ako jej taký vyškolený maník ponúkal „zlatú obrúčku“. Samozrejme, že najskôr nechcela, ale tomu sa nedá uniknúť a keď na vnútornej strane obrúčky zbadala punc – to bývajú také dve písmenká od výrobcu a obrazec zlata s číslom rýdzosti od štátnej skúšobne, povedala si veď čo by nie. Aj ju napadlo opýtať sa ho, prečo obrúčku nedá sám do záložne, že tam dostane viac ako 5 stovák, ale samozrejme jeho „presvedčivá“ odpoveď bola ihneď naporúdzi. Vraj občiansky preukaz nemá. A tak prišla o 5 stovák a do blbcov si ponadávala. Ako takto mohla naletieť. No oslepil ju zisk. Kúpi za 5 stovák, predá za 10. Sladká vízia.
Sladká vízia, alebo predstava ľahko nadobudnutých peňazí alebo iných „ľahkonadobudateľných“ vecí nás vždy dostane. Myslíme, že stačí len tak málo a môžeme to mať. Celý čas sa márne snažíme všeličo získať... rôzne výhody, postavenie, niekedy aj podaktorých ľudí ale takmer vždy peniaze... a potom príde tá chvíľa. Dostaví sa predstava, sladká vízia a my podľahneme navzdory nášmu intelektu a všetkým svojim morálnym zásadám. Dôverujeme, lebo chceme! Lebo chceme mať, čo najkrajší život, s čo najmenej vynaloženou námahou a úsilím, alebo aspoň maximum krásy života s minimom námahy.
Hovorí sa, že trikrát a dosť – však tuším to aj do „zákona“ dali, ale neoplatí sa ani po „dvakráte“ dôverovať, keď nás niekto sklame. Keď môjho bývalého spolužiaka opustila žena, a možno mal ten Druhý len lepšie auto, s rozpakmi ju za pár mesiacov prijímal naspäť. Samozrejme, že už si užíva pri inom a som si takmer istá, že keby mu opäť „zaklopala“, otvorí jej znova a rád. Chce ju. Je jeho sladká predstava a nevie sa tej predstavy vzdať. Myslí si, že ju miluje, ale v tomto prípade ide skôr o niečo iné a padlý anjel sa smeje. Trošku hrdosti Juri.
„Svet je úžasný, ak vieš, čo máš chcieť, spĺňa krásne sny...“ spieva ďalej v tej piesni známy spevák. Áno je úžasný a hlavne „keď vieš kde je sever, nikomu never...“
