Prišla

Som myslela, že keď prišla, vec je vyriešená, ale Ona prišla, sadla si a začala vyjednávať.

Nepatrí medzi moje priateľky ani nepriateľky, v podstate viem, že má prísť, ale je mi ľahostajná.

Len akosi sa necítim dobre, keď sa ohlásila a ešte horšie mi je, že začína vyjednávať.

Nemám rada vyjednávanie, nie som človek kompromisov, a zvlášť nie s Ňou.

Najskôr žiada moje myslenie.

Potom môj zrak.

Nakoniec zúfalo, žiada moju tvár.

Dala som jej tú poslednú vec. Nie celú – vyjednala som pre seba podstatnú časť.

Taká časť tváre sa dá plastickým chirurgom zrekonštruovať – pomyslím si.

Dúfam, že mám od nej na čas pokoj, ale Ona nie je hlúpa a nedá sa len tak.

Verím, že dá načas pokoj – a ja sa vrátim do svojho rozbehnutého vlaku.

Nastupujem však do osobáku – cesta ním trvá nekonečne dlho.

Sprievodca mi hovorí – už nič nebude ako predtým, ale nechápem.

Prisadne si opäť ku mne – čo zase chce.

Už nevyjednávam – neoplatí sa.

Pokorne nastavím svoju tvár – vo vlaku je hlučno a nerozumiem Jej.

Rázne sa jej pýtam – čo chceš ešte.

Znova jej nerozumiem – časť jej žiadosti mi utkvela v pamäti –

...  Ona žiada  len môj čas.

Je mi zvláštne, ale už sa zamýšľam sa nad Jej požiadavkou.

Zrazu je preč.

Ja a niekoľko ľudí zostávam v osobáku. Mám ďaleko do hlavnej stanice. Nekonečne dlhý čas.

V hlavnej stanici chcem nastúpiť na rýchlik – až mi Ona dovolí.

Zase sa zastaví sprievodca a oznamuje mi – Smrť príde, ale neobávajte sa ten rýchlik môžete stihnúť.