Príklad pre akt zbalenia chalana

Pravda je taká, že pre žiaka strednej školy je suplovaná hodina najobľúbenejší predmet, pre učiteľa je to len strata času. Suplované hodiny nemala rada ani učiteľka Matičková. Ale keď sa musí, tak sa musí. 

Vstúpila do hrozne zapáchajúcej triedy. Pozdravila a poprosila žiakov v prvej lavici, aby pootvárali okná. Nasledoval zápis do triednej knihy – 3. vyučovacia hodina, chýbajúci, ešte zápis vyučovacej jednotky a podpis suplujúceho. Nikto nechýbal. V triede 19 chlapcov 8 dievčat. Ešte ich prerátala, lebo ich nepoznala. Počty sedeli. A napokon vyriekla už nacvičenú vetu:

„Vy tu budete v tichosti sedieť a ja tu budem v tichosti opravovať písomky.“

A začala. Vrava žiakov bola na únosnej miere decibelov a ona čmárala červeným perom, jedným okom sledujúc vytvorené skupiny žiakov. V tom sa jeden zo žiakov zdvihol, vysoký statný mladý muž a smeroval k nej. Zodvihla hlavu a čakala, čo má žiak za problém. Tento však len mlčky prechádzal okolo nej a ďalej mieril k umývadlu. Pustil si vodu a začal si umývať nohy. Neveriacky hľadela na neho. Všimol si ju. „No, čo mám nohy od antuky,“ lenivo povzdychol, akoby umývanie nôh cez vyučovaciu hodinu bola tá najväčšia samozrejmosť a pokračoval lenivým tempom, „mali sme telesnú a nebudem tu sedieť špinavý.“

Aj mu chcela niečo zaštebotať, ale nakoniec unaveno dodala: „Tak si ich rýchlo umyte a sadnite si na miesto.“

Vrava sa zvyšovala na vyššiu ako prípustnú hladinu decibelov. Upozornila žiakov na jej prekročenie. Tie písomky sa jej nedali opravovať. Žiaci ju neustále vyrušovali. Vlastne tých pár žiačok, čo sa smiali škriekavým smiechom. Ten smiech jej pílil uši. Keby aspoň vedela na čom sa smejú. Nedalo jej i spýtala sa priamo, čo im je také smiešne. Nazdávala sa, že prestanú. Neprestali.

„Pani učiteľka, keď Dada nám tu vypráva ako zbalila chalana na diskotéke,“ vyhŕklo z jednej všetečnej žiačky.

„Áno?“ opýtala sa a pokračovala so zvedavým úsmevom: „No aj ja by som bola zvedavá, môžete to povedať aj mne.“ Vôbec nečakala, že dotyčná žiačka príde k tabuli akoby išla odpovedať a pustí sa do rozprávania. A ešte akého korenistého.

Matičková bola zvyknutá na to, že žiaci vôbec nerozprávali spontánne. Skôr vydávali rôzne pazvuky napodobňujúce ľudskú reč. Občas nejaké slová rozoznávala aj to musela uši natŕčať a mala pocit, že priamoúmerne pedagogickej praxi rastú aj jej uši.

Tentoraz uši učiteľky Matičkovej ostali v pôvodnej polohe a boli zavalené skoro ženskými slovami jednej žiačky. Dada bola na pohľad fyzicky zdatné žieňa s plnými ženskými krivkami. Svojich ženských vnád si bola plne vedomá a nechávala ich dosť podstatnú časť na obdiv svojim výstrihom, oblečením menším o jednu konfekčnú veľkosť a vynímajúcim sa holým bruškom.

Jej rozprávanie začalo celkom spontánne:

„Tak napríklad, vyhliadnem si chalana a nenápadne ho sledujem. Kúpim si minerálku, vylejem do pohára a  pripravím sa do útoku.“ Smiala sa, pričom si zakrývala na plno otvárajúce ústa.

Učiteľka Matičková, ju posmelila ďalej: „Do útoku? A ako?“

„No počkám, keď tancuje, vtedy je to najlepšie. Zoberiem ten pohár plný minerálky, prejdem okolo týpka (chalana). Viete, tak šikovne,“ naznačila zdvihnutými rukami pri slove ´šikovne´ úvodzovky mihaním jej jemných prstíkov, „že drgnem do neho a oblejem sa tou minerálkou, aha sem“. Smiala sa a ukazovala na svoje poprsie.

Matičková sa pousmiala.

Dada pokračovala: “No a týpek ma začne utierať, aha takto,“ znovu gestikulovala rukami, vlastne takmer si hladkala svoje predné ženské vnady, „a ja akože som smutná, že som mokrá, akože sa hanbím a on ma utiera a tak je ruka v rukáve.“ Sťaby nevinný úsmev mala výborne nacvičený nielen na chlapcov, ale aj na učiteľku Matičkovú.

„Alebo..., Dadu prerušilo zvonenie. Vybehla na chodbu, kde sa oprela o svojho posledného zbaleného týpka.