...Príde na psa mráz...alebo Ako mama vlastnú krv ohovára...
Mám dvoch synov. Úplné protiklady. Zatiaľ, čo starší v škole exceloval, mladší ledva prechádzal. A zase mladší úspešný športovec, starší športový antitalent. O povahách a charakteroch ani nehovorím. Veru nič spoločné tí dvaja nemajú. Snáď len to, že sú už obaja dospelí. Teda mladší je čerstvo dospelý. A keď by som čokoľvek o ňom napísala, každý si môže domyslieť protikladnú vlastnosť u staršieho.
Tak napríklad s babami. Zatiaľ, čo mladší na ne poľuje od najútlejšieho veku, starší im nevenuje takmer žiadnu pozornosť. Možno to bolo v príme, keď sa do jednej zahľadel, ale asi to na niečom stroskotalo. Zato mladší nemá snáď ani toľko vlasov na hlave, čo mal dievčat. Jeho častá veta bola: „Mami, vieš akú mám babu, strašne peknú, keby si ju videla, umrela by si a volá sa xxxx“. A keď som sa po nejakom čase na dotyčnú xxxx spytovala, že čo ako s ňou pokračuje, tak si na ňu nevedel spomenúť, alebo len mávol rukou, že s tou už dávno nechodí.
A vždy ho zaujímali staršie dievčatá. Raz sme mu prišli na to, ako ich balil. Navnadená mladica prišla k nám a pýtala sa po mene na staršieho syna, vraj s ním bola na diskotéke. Preveľmi začudovane som na ňu pozerala. Náš Dominik? A na diskotéke? Veď ten nikam nechodí, len do školy, raz za čas do knižnice a plná čiara domov. Že vraj jej povedal, že sa volá tak a tak, chodí na gymnázium...pozerala som ako sprostá...a v tom prichádzal Dominik. Zostala prekvapená. Vraj to nebol on. Ale podobá sa na neho. Aha. Došlo mi. Tak tejto dôverčivej mladej dáme mladší syn o sebe narozprával všetko, čo pasovalo na brata, a tak sa urobil starším. A keď klamať, tak vo všetkom, aby sa nepomýlil. No hlavička ten môj syn, len keby ju využíval v škole.
Ale ako vravím, ten mladší bol riadna potvora, čo sa týkalo dievčat. A verím, že mnoho ich srdiečok ostalo zlomených. Ale ako sa vraví príde na psa mráz. I zaľúbil sa čerstvý dospeláčik. Každý deň musí byť s ňou. Tiež je staršia. Vraj mu hovorí ritnáčik a veľmi ho ľúbi. A trvá to už dosť dlho. Teda dlho na jeho pomery je veru 3 mesiace. No čo vám poviem, som konečne rada, že sa našla nejaká, čo mu bude lámať srdiečko.
Poviete si. Óha, mamička žiarli. Veru žiarlim. Teraz je s ňou a toľkej roboty „na dome“ mohol spraviť.