Prečo nemáme menej pracovných dní ?

Mnoho známych vizionárov v súvislosti s technickým pokrokom očakávalo, takú dobu, kedy sa bude menej a menej pracovať a ľudia sa budú čoraz viac zabávať a oddychovať.

Taký Benjamin Franklin hútal, že sa bude pracovať najviac 4 hodiny týždenne. Tak je to odvážne mienenie. Trúfanlivý bol aj George Bernard Shaw, ktorý predpokladal len dve hodinky práce týždenne. Jeho známy citát je príznačný: „Vidíš veci a hovoríš: ´Prečo?´ Ale ja snívam o veciach nevídaných a hovorím: ´Prečo nie?´ „

Myslím, že týždeň by mal mať 4 pracovné dni a 3 dni oddychové. Prečo nie?

Deň by mal mať 6 pracovných hodín. Prečo nie?

Ach, tí politici. Nič nevybavia. Len sľubujú.

Richard Nixon Amerike sľuboval 14 hodinový pracovný týždeň, ale tuším, dočkali sa 14 hodinového pracovného dňa.

Vek zábavy a oddychu veru nenastáva, skôr naopak. Toľko strojov, prístrojov, zariadení, vynálezov, počítačov (to je taká zvláštna kategória) ...a ľudia stále rovnako pracujú. V čom je teda pokrok?

Ľudia chodia do práce unavení, chorľaví. Sú pod vplyvom pracovného stresu a preťaženia. Veľké firmy zoštíhľujú, zefektívňujú a očakávajú, že ľudia budú pracovať viac, aby mali čo najvyššie zisky. Za akú cenu? Za cenu zdravia – infarkty, rakovina... Za cenu nevyrovnaného pracovného a súkromného života.

Som zato, aby sa pracovalo menej a lepšie (efektívnejšie).

Sme generácia, ktorá sa nechá prevalcovať prácou? Možno ani nie prácou, ale nezmyselne dlhým pracovným časom. Kvalitná práca sa dá dosiahnuť aj v menšom časovom úseku. Všetky tie strojné zariadenia by tomu mali napomáhať. Ale komu vlastne slúžia? Komu slúži efektivita práce?

Poďme aspoň po vzore Francúzska, s jeho 35 hodinovým pracovným týždňom. S deväťtýždňovou dovolenkou. Tlačia na tých Francúzov. Držím im paste, nech odolajú. Vydržte, produktívni Francúzi.

No nebolo by lepšie časovo menej pracovať ako vyhrať v Loto ?

Vraj menej práce, prináša menej peňazí.

Prečo menej lepšej práce, by nemohlo priniesť rovnako veľa peňazí, ak nie viac?