POSLEDNÝ PRÍBEH LÁSKY – TAKÁ NETOVÁ LÁSKA

Eva ani nevedela, čo je to láska. Vedela tak nanajvýš o zaľúbení. Poznala jednu jedinú a to bola láska k svojim dvom synom. O láske len snívala. Vlastne po nej ani netúžila. I keď, koho by nelákalo byť milovaný a milovať. Ale po tridsiatke sa už o tomto nesníva.

Možno to bol pre ňu len sen, ktorý sa nedá uskutočniť. Jej manžel ju doslova citovo vyprahol. Už ani za priateľa ho nemohla považovať. Dopísala poslednú bodku jednej svojej práce. Konečne si mohla zahrať svoje obľúbenú hru. Zobrala joystick a prechádzala level za levolom. Darilo sa. Ale už ju to nijakým spôsobom neuspokojovalo.

Niekto vošiel do bytu. Nahliadla, kto prišiel. Manžel by začal hučať už na chodbe. Bol to jej starší syn. Prišiel zo školy. Ohriala mu obed a zhovárali sa o nejakom ICQ. Eva ho chcela vyskúšať. A zatiaľ, čo jej ho syn nainštaloval, presunula sa na jeho notebook a čítala čínske horoskopy na nejakých stránkach. Vlastne sa začítala do jedného znamenia.

Do opice. Ona bola opica. No ako sa to len na ňu hodilo. Neverila na horoskopy, ale tento ju náhodou zaujal. A bolo tam napísané, že by sa k nej ako opici hodil najlepšie partner v znamení potkana alebo draka. Uvedomila si, že vlastne takých mužov ani nemala možnosť poznať. Čo ak niečo na tom bude? Pohrávala sa s touto otázkou. Zasnívala.

Prerušil ju syn. Skúška ICQ prebehla. Pekný obrázok namiesto fotografie. Bude môcť s niekým písať. Bude môcť s niekým hrať cez ICQ. Aké zábavné. Ale s kým? I oslovila podľa veku niekoľkých mužov, všetci boli v znamení potkana alebo draka. Oslovila ich len tak „Ahoj“. A čakala, čo napíšu. Nechcela vzťah, nehľadala nič, len tak chcela s niekým písať, alebo zahrať si nejakú hru. Neudala svoje vlastné meno, klamala o sebe, že je niekým iným. Nič, čo napísala nemyslela vážne. Ani nevedela, prečo sa takto chcela zabávať. Vedela, že sa s nikým nestretne. A všetkých stretnutiachtivých rýchlo strácala zo svojho zoznamu.

Ani nevedela ako oslovila jedného muža. Muža v znamení koňa. Kôň, ktorý má úžitok z opičej  mnohostrannosti. Kôň, ktorý si cení jej schopnosti. Šťastne ženatý muž. Dal jej vedieť. Snáď jej nebude vešať na nos, že ho manželka práve požiadala, aby vydržal pokiaľ ju to prejde s jej panáčikom. Neobvyklá požiadavka od manželky. Žiadosť o tolerovanie nevery v priamom prenose.

Zo začiatku písali na ICQ veľmi málo a veľmi všeobecne. Ukázal jej svoje fotografie. Boli nádherné. Vydarený fotograf amatér. Poslal jej niekoľko krásnych pesničiek. Písali poriedko. A stále si písali o tých najvšeobecnejších veciach. Občas si zahrali nejakú hru. Zvykli si na seba ani nevedeli ako. Zelený Mikas ju svojim spôsobom hrial pri srdiečku.

Mikasovi bolo ťažko a Eva od neho žiadala známu pesničku. Bol rád, že má s kým písať. Napísal jej všetko o sebe. Aj o problémoch s manželkou. Mal sa komu vyžalovať. Eva ho chápala, tiež uvažovala o rozvode. Veľmi si rozumeli. Dlhé „rozhovory“ na ICQ spravia svoje. Žeby bola zamilovaná? Túžila toho muža poznať. On túžil sa s ňou stretnúť. Eva sa obávala, že ho stratí. Len preto sa s ním nechcela stretnúť. Neverila, že by nejakého muža mohla očariť. Nechcela očariť hocikoho. Len toho jedného. Toho, kto by ju mohol milovať a koho by milovala ona. Chvíle s ním na ICQ boli pre ňu nádherné. Nevedela si to vysvetliť. Ako by sa mohla virtuálne zamilovať. Nechcela riskovať stretnutie s ním práve pre tie virtuálne chvíle.

Kôň je mužom činu. A taký bol aj Mikas. Získal od nej telefónne číslo. Musí sa s ňou stretnúť. Nie priamo stretnutie. Zistil, čo bude robiť v nedeľu. Bude na halovom turnaji. Bude tam hrať jej mladší syn. Zdar futbalu v hale. Tajne dúfal, že nebude mať veľa kíl navyše. Bacuľaté ženy on nemusí. Vlastne on ich nemôže.

Chlapci v hale utešene hrali. Už zistil, ktorý je jej syn. Len ju akosi nikde nevidel. Skúsi jej zavolať. Nebolo tam veľa žien. Ktorá by zdvihla telefón, to by bola ona. Žiadna nedvíhala a nedvíhala  ani ona. Tento nápad mu nevyšiel a bol z toho smutný.

Večer sa jej na ICQ vyžaloval. Chcel ju prekvapiť. Eva bola dojatá. Až tak, že mu sľúbila stretnutie na utorok poobede. Riskovala, že toho muža stratí. Ale mala nádej ho aj získať. Chcela ho spoznať. Po pol roku písania by sa patrilo.

Čakal ju pred jej vchodom. Sedel vo svojom bielom golfe.

Eva cez okno videla biele auto. Muža v aute nebolo vidno.

Bol krásny slnečný deň i napriek tomu, že sa hlásil mrazivý december.

On očakával len to, aby nebola malá a tlstá.

Ona neočakávala v tomto smere nič. Mala trému. Ako dávno v škole pred koncoročnou písomkou.

Zhlboka sa nadýchla. Ide. Dvere zabuchla a zamkla. Vraj za 5 sekúnd bude vedieť, či je tá pravá. Ona vedela, že je ten pravý, len si to nechcela pripustiť. Vyšla z vchodových dverí a namierila k jeho autu. Počítala do päť. Tak už je rozhodnuté.

Mikas ju zbadal ako vychádza z vchodových dverí. „Ty vole“, povedal si pre seba. Bol príjemne prekvapený. Dlhé mierne vlnité ryšavé vlasy, tmavé okuliare, postava tak akurát.

Nastúpila do auta, pozdravila ho, sadla si a pripútala sa. Srdce jej bilo až v krku. Taká tréma.  Nejako sa jej to nepozdáva. Chalanisko veru nevyzerá na vek, čo by patril jej koňovi. Kučeravý, vyholený a krásne voňajúci. Ten jeho vek si bude musieť ešte zistiť.

Bol rád, že jeho žena z ICQ je tá čo sedí vedľa neho. Videl na nej, že má trému. Snažil sa byť milý a usmiaty. Zobral ju do kaviarne.

Stále mali o čom hovoriť a bolo vidno, že si rozumejú nielen na ICQ. Bolo vidno, že by sa mohli k sebe mať. Chytil ju za ruku. To v nej vyvolalo zmes najrozmanitejších pozitívnych  citov. Cítila, že mu chce patriť. Že túži po tej ruke. Tá ruka bola pre ňu veľká nádej.

Ešte ten deň ju bozkával. Nie vášnivo ale nežne. Vedela, že ho miluje, ale nechcela si to pripustiť. Vedel, že ju miluje a tiež si to nechcel pripustiť.

Obaja vedeli, že toto je ich prvé stretnutie a po ňom budú ďalšie a ďalšie.

Obaja vedeli, že ich čaká dlhá cesta. Obaja sa musia rozviesť.

Dnes obaja spoločne bývajú a budujú si svoju vlastnú budúcnosť. Cesta je to ťažká, ale ich spoločná láska je nekonečná. Dôvera a láska to je to, po čom obaja túžili a to je to, čo obaja našli.

...Povedzme, že spíme spoločne
Pred dennou smenou a aj po nočnej
Povedzme, že nám je súdené
Rozhorieť sa ako plamene“...