POFIDÉRNY DOTAZNÍK

Existuje jedno zdravotné zariadenie, na ktorom som nútená stráviť dosť času. Vedela som, že to nebude nič ľahké a tak som sa na tento druh pobytu psychicky pripravovala už doma. Tým sa chcem ospravedlniť za neúčasť na tomto blogu, ktorý mi priniesol veľa radosti.

Útrapy, útrapy a ešte raz útrapy na mňa striehli, postupne naklusali a stále pretrvávajú. Najskôr sa mi o tom nechcelo písať, bo veď nebudem otravovať útrapami. Ale ten dotazník, ten nedal pokoj mojim prstom. Tak dovoľte predstaviť vám pacientsky dotazník s mojimi odpoveďami.

1. Názov, ich vraj pracoviska, uvádzať nebudem, stačí, že ide o niečo, čo sa nachádza v Bratislave, niečo, čo podaktorí zamestnanci považujú za najšpičkovejšie zariadenie na Slovensku s najšpičkovejšími slovenskými ľudskými expertami a najšpičkovejšou slovenskou zdravotnou technikou, jednoducho špička na dne slovenského zdravotníctva, teda to dno je určite samé bahno.

2. Sú zvedaví na to, čo ovplyvnilo skutočnosť, že som práve u nich. Tu by ma zaujímalo k čomu im takáto bezvýznamná informácia je. Dávajú 3 možnosti a mne nevyhovuje ani jedna, lebo dostala som sa sem vlastne na základe jedného výroku od jedného docenta - „také niečo vám urobia len tam“ a keďže nemám dostatok peňazí na zahraničný pobyt v nemocnici, tak som ani nepátrala po iných možnostiach

3. – 8. otázky sú tak trochu  k veci, teda ako je to s mojou spokojnosťou v týchto oblastiach:

- prijímací postup pred hospitalizáciou: slovo nespokojný absolútne nevyjadruje to, čo by sa mi žiadalo odpovedať. Prísť na deviatu, čakať nekonečne dlho, pátrať v labyrinte po kadejakých ešte dodatočných dverách a dostať sa na izbu o 13h to sa mi nezdá ani trochu normálne. Veď je normálne, aby prijímací proces pred hospitalizáciou trval 4 hodiny ? Majú tam takú prijímaciu ordináciu s takými prijímacími fúriami, že by ste ich len ťažko hľadali. Taká prijímacia fúria nechápe, ako môžem vojsť do jej prijímacej ordinácie bez občianskeho preukazu a škrekľavým hlasom to dá najavo nielen už dosť otrávenému dochtorovi (viem, má byť doktor, ale týmto pojmom označujem, len tých, ktorí sa tak správajú), ale aj celej chodbe preplnej učakanými pacientmi. Následne aj dvadsať minút mení údaje v mojich záznamoch od poslednej hospitalizácie. Najskôr ma presvedčuje, že som u nich nebola, potom zrazu bola, ale nič mi nerobili, potom ju osvieti a konečne začne meniť údaje. Podarilo sa jej zmeniť len trvalý pobyt. Úplne odignorovala, že už nemám manžela a nechala ho figurovať ako kontaktnú osobu v prípade nejakých problémov. Škrekľavým hlasom ma odkázala na ďalšie dvere katakombového labyrintu. Našla som. Za nimi sedel postarší dochtor, ktorého ani neviem prečo zaujali moje normálne výsledky krvi. Dlho na ne pozeral, občas pozrel do počítača, občas niečo ťukol na klávesnicu, dlho bez slov, trápne čakanie. Počítač zrejme nebol jeho kamarát, zato jeho zdravotná sestra si vypĺňala čas prehliadaním rôznych netových stránok a zjavne sa pritom bavila. Prijímacia fúria ma poslala k ďalším dverám. Nuž prijímací štvorhodinový postup ma rozhodne otrávil nielen po psychickej ale aj fyzickej stránke a ešte aj znechutil prístupom prijímacích zamestnancov. Slovo nespokojnosť nedostatočne vyjadruje moje hodnotenie.

- prístup ošetrujúceho lekára: tak tomu môjmu dochtorovi nemožno uprieť náznakovú snahu, že je tým, kto vám chce pomôcť. Pôsobí ako roztopašný chlapec, ktorý vie niečo, čo vy neviete a rozhodne vám to nemieni povedať. Chce pôsobiť ako pán situácie, ale nie všetko je v jeho rukách. Po ľahko naťahujúcich rozhovoroch urobí to, čo môže. Dojem zanechá taký, že nie som jediná, koho má na starosti a tak je večne v pohybe a lavíruje medzi množstvom na neho odkázaných pacientov a papiermi a ten krátky čas, čo mi venoval, bol nad jeho limit vyhradený pre jedného pacienta, takže záver: rozmarný chlapec večne na odchode dávajúci len tie informácie, podľa neho v danom čase potrebné, zásadne odmietajúci konzultáciu pacient – doktor na rovnoprávnej úrovni

- ošetrovateľská starostlivosť sestier: sú sestry zdravotné a sestry a bratia sanitárni. Sestra zdravotná neurobí nič, čo by jej lekár neprikázal a tak čaká a čaká na nedostupných dochtorov, že čo ako povedia. V žiadnom prípade nemieni zhodnocovať vzniknutú situáciu a prebrať na seba akúkoľvek prípadnú zodpovednosť, ani keď by pacient prevzal zodpovednosť sám na seba, tzv. regres, aj s tým bude čakať na dochtora. Panikári, keď vstanete skôr z postele, ako sa uvádza v nejakých liečebných postupov, panikári pre hlt vody, je v rozpakoch, keď má dať lieky od bolesti. Je spokojná, keď pacient leží a mlčky prikyvuje. Žiadne otázky nie sú pre ňu vhodné, ona je tam na to, aby povedala, kedy cikať, kedy kakať, kedy piť a kedy jesť. Pozoruhodné je, že nič neurobí, čo nedá dochtor do záznamu, ale s ľahkosťou pozabudne, čo tam dochtor dal a ak sám pacient neupozorní, tak má smolu.

Sanitárni bratia a sestry poväčšine majú dosť času na rozhovory a dávajú „zaručené rady“ ako sa dostať z tých najvšakovavejších chorôb, očakávajú, že sa im zveríte nielen s vašou diagnózou, ale aj s celou vašou životnou púťou na tejto planéte. Nezabudnú informovať o predležiacich pacientoch a o ich problémoch, teda máte istotu, že vami poskytnuté informácie týmto osobám sa posunú ďalej následneležiacim pacientom. Keď nepristúpite na takýto posun informácií, mlčky nakúkajú a veľmi ochotne zabúdajú na vami požadované veci. Keď vás nevidia ležať na svojej posteli neštítia sa otvoriť dvere v miestnosti, kde sa nachádza sprcha s WC, otvoria dvere a čumia. V takto nepríjemnej situácii som sa zmohla na otázku, či niečo chce, a sanitárna sestra zabľabotala, ´tu ste? ´, veľavýznamne zavrela dvere a odišla...

Sanitárne sestry a bratia veľmi veľa vedia, oči, uši majú otvorené a plnia akúsi funkciu nemocničného bulváru, všetko, čo sa dozvedia dajú do bulvárnej formy a šíria ďalej – medzi pacientmi, medzi ostatnými zamestnancami a myslím, že aj doma, ale to už neviem. Sanitárni bratia si všímajú ženské postavy a vnady a informujú sa medzi sebou, ktorú stálo zato vidieť a ktorá bola ... tu sa nebudem znižovať k vulgárnemu slovníku týchto bratov, nech im je odpustená ich tuposť  ako aj všetkým ostatným zdravotným či sanitárnym sestrám.

- organizácia liečebného postupu: pokiaľ je liečebný postup rýchly a jednoduchý a vedia ho vcelku slušne zorganizovať. Ak nie je, nevedia vybaviť priepustku domov. Taká zaujímavá vec, nemôžete v jednom mesiaci byť hospitalizovaný  2 krát, teda keď som nechcela predĺžiť čakanie na ďalší úkon, pristúpila som na o niečo kratšie čakanie a zotrvávala som.

- hygiena a čistota: no akože sa snažia, každý deň utierajú, teda kde je vidno...ale tu by som snáď aj mohla hodnotiť akože spokojná, veď bosá som nešla ani do sprchy

- kvalita stravovania: mne tie detské porcie celkom vyhovovali, pár vecí sa im nepodarilo, ale ja som vďačný požívateľ jedál, hlavne, že nemusím sama uvariť a mala som tú výhodu, že môj muž ma nenechal v štichu a priniesol mi kadejaké bohovské jedlá. Okrem iného je tu aj bufet a majú tam karamelové veterníky takže stravovanie sa takto dá. Horšie je to s kávou a čajom. Káva len v bufete a tekutinu podobnú čaju síce podávajú, ale ... Ale aj to som vyriešila vlastnou zaváracou kanvicou a urobím si čaj, či kávu kedy mám chuť.

9.  Zvláštna táto otázka pre mňa, či bola mne a môjmu zdravotnému problému venovaná náležitá pozornosť, či boli dodržiavané moje práva a ľudská dôstojnosť. Tak k tomu len toľko, že hrdosť som nechala predo dvermi zariadenia a moje dosť obmedzujúce práva boli ako tak uspokojené. Slovné narážky typu, že som hypochonder (mám za sebou liečbu dvoch rakovín), že by som nemala pozerať do obrazovky môjho notebooku, že by som mala a nemala to či ono, obstaróžne reči sanitárnych bratov a iné išli mimo mňa. Robiť revolúciu v pacientskych právach na to momentálne nemám dosť síl, takže som radšej akože spokojná.

10. Otázka ma veľmi pobavila, že či poskytovanie ich starostlivosti je pre ich zamestnancov samozrejmosťou bez finančnej či inej pozornosti. Nemožno prehliadnuť istých ľudí, ktorí vám povedzme naznačia koľko a komu treba dať financií a nedať istú pozornosť, to je ako nehodiť žobrákovi dnes už nejaký cent. V konečnom dôsledku je to aj tak jedno, či a čo a koľko dáte alebo nedáte. Ak dáte, dostanete milý úsmev a spŕšku neohrabaných slov o tom, ako ste nemuseli (ale kvôli tomu tu nikto nie je), ak nedáte nedostane nič navyše, ani len dobrú radu, ale urobia, čo musia aj keď bez úsmevu, čo však  nakoniec aj stačí, lebo zázraky sa tu za žiadne pozornosti nedajú urobiť.

11. Či by som si ich pracovisko zvolila ešte raz je prinajmenej divná otázka a odpovedať sa dá na ňu len sloganom - ´keď musíš, tak musíš´ alebo ´keď musíš, nie je čo riešiť´.

12. Táto otázka sa týka nadštandarných podmienok za finančný poplatok. Otázkou však ostáva, čo sú nadštandardné podmienky a či ich skutočne potrebujem. Dve – tri osoby na izbe so samostatným WC a sprchou mi celkom vyhovovali. Chýbal mi prístup na internet, ale poriešila som to vlastným. Nie som televíznou maniačkou, takže TV na izbe mi nechýbala. Rozhlas si naladím aj na mobile. V tomto smere som sebestačná.

13. – 15. Pohlavie, vek, vzdelanie:  žena, od 26 – 60 rokov, vyššie ako stredoškolské

16. Najsmiešnejšia otázka, že ktorým ďalším otázkam by sa mali venovať. Veď to by chcelo priam dizertačnú prácu. Jednoducho podobné dotazníky nič neriešia, len utvrdzujú utvrdzujúcich, že je všetko utvrdzujúco v poriadku.

Ja všetkým ďakujem za prečítanie tejto dotazníkovej zlátaniny. Už to mám za pár a sľubujem, že už sa budem venovať kratším a zábavnejším témam.