Pičuškinovci tvrdia: Situácia je trápna piiíča až zúfalé varlatá

zastavte sa u nás a my vás podľa možností adoptujeme

Ako je zvykom podľa dobrých mravov vo svete najskôr sa predstavíme.
Sme tu starí aj mladí Pičuškinovci: mama od stola, tata spod stola, stareček z bidla, babka z dvora, nejaké deťúrence pár synov a dcér, ale to nebudeme počítať. Aj ujec odvedľa nám bude chodiť radiť, aby sme tu neboli nikomu na smiech. Aj ujčiná sa sľúbila z vrchného konca a z dolného strýc z maminej strany. Editorov nám robia čierny pes a biela mačka. Všetko ako im nadiktujeme, tak oni sem pre vás napíšu. Všetko zlé píše ten pes a všetko dobré píše tá mačka.

My sme sa tu na blogu poohliadali a zisťovali sme stav a pôdu pre naše pičuškinovanie. Všetko to tu sledujeme od rána do večera a aj celú noc, lebo veď nás je dosť. A ešte sme usilovní, pracovití, čestní ...ďalej už nepíš, teda ešte napíš, že už to bude dva mesiace, čo to tu sledujeme.
Najviac nás prekvapilo, že ako sa tie najnavštevovanejšie blogy rýchlo vytratili a koľko ľudí ich čítalo za týždeň, strýc povedal, že to bolo od 2500 až 4000. My sme sa tu všetci tešili, že aj my budeme mať širokú čitateľskú základňu, šak nás je tu neúrekom a my by sme písali každých 6 hodín, my máme o čom a keď nemáme, tak si vymyslíme. To tam tiež nepíš, lebo nám nebudú veriť.

Ešte k tej májovej súťaži, tá sa nám prevelice ľúbila, aj sme poslali príspevky, ale nejaká nešťastnica nám to neodpublikovala, nevieme čo tam s ňou porobili, ale nakoniec ju vyhodili a bola ticho. Pán majiteľ súťaže bol zo začiatku veľmi milý, len musel odísť do nemocnice a keď sa vrátil začali sa s ním diať čudné veci. Nikto a nič ho neposlúchalo a strašné veci mu vypisovali. Vtedy mal službu náš stareček a oni vraveli, že to sa nedalo čítať, no ale oni už dobre nevidia. A tiež vraveveli, že to tam aj bliká. Nakoniec to predčasne ukončili a ten náš najmenší hovoril, že aj peniaze dostali, aj nejaké knižky. Nám starším sa to ľúbilo velice moc, ale naši krpci tu hulákajú, že to bol jeden veľký podfuk alebo podfack, nie je im dobre rozumieť, ale to je jedno, aj tak nič nevedia, lebo ešte nikdy nikde neboli.

Potom sme tu čítali všelijaké pekné veci aj básničky. Tak tu pekne píšu, až sa bojíme, či naozaj si tu ostudu nevyrobíme.

A včul tá ujčiná rekli, že ten Pánman každému nadáva, aby sme k nemu nešli na jeho ružový blog ani ho ani neotvárali, aby sa nám neušlo nejakých pár virtuálnych kopancov alebo pohlavcov. A oni sú dosť múdra, oni aj v Amerike boli a tiež povedali, že ten Pánman sa zmenil na lorda, to napíš s veľkým eL, ako Lord. A tak sme sa k nemu nahrnuli, lebo ten prevelice zaujímavo píše. A hneď sa dostal do top najčítanejších. Ako on len vie liečiť varlatá, pochytá a už sú zdravé. Aj náš stareček by chceli pochytať, ale to tiež nepíš, babka mu to vylieči. Nebudeme toho Lorda otravovať, má tam mladých chlapcov.

A náš tata vraví, že najviac sa mu tá wariorova piiíča ľúbi, aj tam čuchal, že bude cítiť a že aj bolo ako rýchlo vypustená žumpa. Teda nie od tej jeho piiíče, ale od toho, čo lord píše. Mama kričí na tata, nech netrepe sprostosti. Lord je jeden distingvovaný, a napíš to poriadne, distingvovaný Pánman. Pre nás je teraz podstatné dávať tie čarovné slovíčka do názvu článku, teda varlata a piiíča a podobné a tak tu všetci vymýšľame, aby sme sa do to tej Topky dostali. Celá naša dedina na to čaká a budú na nás hrdí, kam sme sa to my, Pičuškinovci dostali.

No a teraz k tomu poslednému, k tej petícii, alebo čo je to tu za pána z Rače. No je tam toho, že mu zrušili blog, keby mu zrušili varlata, to by bol koniec, ale nejaký blog. Strýc býva v tej Rači a jemu je to ľúto, ale nedovolili sme mu to podpísať, lebo my Pičuškinovci sme ešte ani nezačali a čo keď nás adminovci, alebo administrátori no tí, čo to tam majú na starosti, tak čo keď nás zrušia.

Mama je len zvedavá, že prečo ho zrušili, keby jej to niekto povedal, tak by bola najšťastnejšia na svete. Hneď by išla svetu tú novinu ohlásiť a keby ešte bola prvá, tá by bola prešťastná. Tak keby náhodou, niekto mal tie informácie, nech nám ich venuje na dobročinné klebety.

Záver, ten musí byť. Musíme písať krátko, veľké somariny, ale nie somariny zmysluplné veci a tiež len do istého stupňa zmysluplnosti a hlavne do názvu tie čarovné slovíčka. A ešte napíš, že máme malého Kokotenka a že ten všetkých má rád a tiež bude písať. Toho sme adoptovali. Keby sa k nám chcel niekto pripojiť, tak nech sa páči, my vás adoptujeme. Sem dole napíšte. Alebo napíšte na ten mail, čo je tu naboku. Odpovedať aj tak budeme len tým, čo poznáme a ktorých si my vyberieme.

Prajeme Vám pekný deň, vaši Pičuškinovci