Pičuškinovci tvrdia: Duálny bankomat odmietol prijať naše peniaze pre naše meno
Skôr než vám vypovieme, aká strastná situácia nás postihla, dovoľujeme si Vám poďakovať,
napíš strašne veľmi strašne moc, ako sa dá veľmi poďakovať? Hodne, silno, značne, mnohokrát ďakujeme za vašu podporu aj verejnú aj súkromnú, vďaka ktorej tu môžeme opäť pičuškinovať.
Musíme písať menej, aby sme našich ctených čitateľov neunavili a neodišli nám pri prvej vete. Takže len stručne napíšeme, že u nás také duálne bankomaty zriadili a naša mama s tatom išli do nich uložiť peniaze. Bolo to síce také zanedbateľné množstvo, no a čo, veď sme to chceli vyskúšať, veď keď iní môžu vkladať, prečo nie my? Mama aj z hrnčeka v kredenci vybrala všetko, čo bolo aj babke spod vankúša aj starečkovi zo šnuptichla, už viac nepíš, lebo nás prídu vykradnúť, ale veď aj tak nič nemáme. Nemáme, ale koľkej škody zlodeji narobia, keď nemajú, čo ukradnúť. Aha.
Tak tá naša mama s tatom stáli pred tým bankomatom. Tam vám bolo toľko ľudí a kadejakí, pekní, hlúpi, chápajúci ...zase to nerozpisuj, bolo tam veľa rôznorodých ľudí, to stačí. Jedni vyberali, druhí vkladali. Všetkým všetko fungovalo. Mama dala kartu, zadala údaje a tato tlačil peniaze tam do otvoru a nič. Potom sa vymenili, tato dal kartu mama tlačila peniaze a zase nič. Obaja sa veľmi hanbili, že prečo im to nejde. A potom sa začali ozývať tí ľudia v dave a kadečo rozprávali, aby odišli, aby neotravovali, aby čakali, aby už zase sa rozpisuješ? Samé aby aby ...skapem z teba. Ty nevidíš aká je tu úroveň písania a ty tu trepeš piate cez štvrté,... ale tak to bolo od piateho cez štvrté až po deviate...
Píš už o tatovi, lebo tebe rozum nenaleje nikto, takže náš tata tam zostal a čakal, chcel vedieť, čo sa stalo, prečo iným ide a nám nie. Nikto nič nevedel a ľudia len chodili, vyberali a vkladali, zase trepoceš a hentí, čo hovorili, že toto bol niekedy bankomat alebo takí, čo mu len dovidenia išli dať, tých nespomínaš. Nespomíname, lebo to by sme museli aj toho Pánmana, čo vedel prečo to tatovi nejde, ale ten nič nevie a aj tak sme mu nerozumeli, kto by tomu rozumel, že ostatným to ide, lebo oni sú pre niečo a náš tata je proti niečomu a nejakú „flame war“ spomínal, ale možno aj náš tato flámoval, ktovie čo robil, ...ty ako to vyprávaš o našom dobrom tatovi a ty tam tiež nepíš všetko a píš, čo povedal ten pán, čo má na starosti ten bankomat.
Tak ten pán Baajda povedal, že máme vulgárne meno, ale nepovedal to len on, aj iní hovorili a my sme skoro odpadli, aj umreli od smiechu, kristepane si blbý, veď my sme sa tu všetci hanbili, chceli sme sa ísť premenovať, že budeme Ičuškinovci. Mama už aj rodné listy pripravila. Ale neverili by ste akí sú niektorí ľudia dobrí, predstavte si, že oni začali tomu pánovi Baajda hovoriť, že my sme slušní, vôbec nie vulgárni a že keď chceme vložiť peniaze, vraj nech nám to umožnia.
Rozčarovaný a unavený tato naraz mohol dať peniaze do bankomatu, ani si neviete predstaviť, ako sme si všetci vydýchli, veď keby sme chceli to meno meniť to by boli ešte len patálie a ujčiná čo v Amerike bola, povedala, že ona si rodokmeň nepokazí, že to sa radšej za tie peniaze opije. Tá by sa opila pre každú a za každú príležitosť, čo zas píšeš, už skonči, všetko dopadlo ako dopadlo a ešte napíš záver, lebo ten musí byť.
Na záver chceme napísať, ľudia neodchádzajte odtiaľto, vždy sa nejako dá a keď sa nedá aj tak sa dá, lebo keby sa nedalo to by ako bolo, stačí keď si oddýchnete porozvažujete a pomyslite, že tu aj dobre bolo, že sme tu aj my, aj oni, aj naša sladká Dia, naša najkrajšia najstaršia Hanka, naša najkrajšia a najmladšia Bonnie, veľavraviaca Matahari, rozvážna Topas, šikovná Kamélia, cestovateľka Piratka, nová Flexi, starý Račan a ďalší Ellie, Kiti a ďalší a ďalší ľudia so svojimi slabosťami, ale aj prednosťami.
P.S. sme naivní a naivní umrieme, nech je nám aj zem naivná
Prajeme Vám pekný deň, vaši Pičuškinovci
