Pár slov ku škole alebo škola miesto hry tyraniou

Dovolím si písať o škole z pozície žiačky, pedagogičky (učiteľky), ako aj z pozície rodiča.
 (poznámka → aby som spresnila, tak už 3 roky pedagogickú prax nevykonávam, takže je možné, že mi niektoré posledné veci unikli)
 

 Začnem teda pekne od začiatku trstenicou. Nie, nie som taká stará, že sa bežne používala za mojich čias, ale asi som mala „šťastie“ na učiteľov starej školy, ktorí si takýmto spôsobom výchovu zjednodušovali. Trstenicou nás mlátilo hneď niekoľko učiteľov a učiteliek a najznámejšie boli hruštičky – zovreté prsty v tvare hrušky dostali svižne niekoľko rán a trebárs aj za takú machuľu (tá sa urobí atramentom) alebo chýbajúci pijak (taká vec čo saje z čerstvo napísaného textu atrament), alebo ťahaním za uši, ťahaním za vlasy nad uchom alebo úplne jednoduché facky. Bili nás, že sme nevychovaní a sprostí, snáď najväčší nevychovanci sme boli a nebolo od nás väčších somárov. Mysleli sme, že to tak má byť, nikto sa doma nežaloval, až sme podrástli a stretávali sa so žiakmi iných škôl a keď nás aj hanba prestala fackovať, poklebetili sme jeden druhému až sa celá tá vec prevalila a bitkárskym učiteľom sa stiahli zadky. Ako sa základná škola zle začala, tak sa krásne skončila, lebo som mala šťastie hneď na niekoľko vynikajúcich učiteľov, ktorí boli prvými, ale bohužiaľ aj poslednými, pri ktorých sa akosi tie vedomosti a zručnosti na mňa akosi ľahšie lepili.
 Keďže som študovala odbornú školu - priemyslovku – môžem s čistým svedomím napísať, že som sa v škole takmer nijakej odbornosti nenaučila, iba ak tak klasická domáca biflovačka, ktorá samozrejme pokračovala aj na pedagogickej fakulte (česť 2 docentom a 1 profesorovi).

 
 Aký paradox – najskôr niekoho v škole bijú ako žiaka a potom jeho dieťa v škole bije (aj zabije) učiteľa, vlastne tých učiteľov je hodne pramálo, ja som síce pôsobila na odbornej škole, kde to ešte bolo takmer vo vyváženom pomere 50:50, ale čo viem sú školy, kde je takmer 100% učiteliek. Čo je dľa mňa pre prirodzenosť v školskom prostredí dosť neprirodzené. Ktovie ako sa toto prefeminizované školstvo prejaví u detí dnešných žiakov?
 

 Divíme sa, že odkiaľ sa berie toľko násilia a tyranie a ja myslím, že hlavným dôvodom sú VZORY, vrodené vzory, domáce vzory, pouličné vzory, ne/záujmové vzory, štátne vzory, medzištátne vzory a iné neidentifikovateľné vzory.
 

 Ďalší dôvod vidím v subjektívnom hodnotení žiakov – nároky a normy zo strany zadávateľa vzdelania (štátu) sú vysoké a jednostranne zamerané, pričom hodnotitelia sa tvária, že o tom nevedia, ale akosi sú nútení neustále latku znižovať. Vedie ich k tomu falošná ľudomilnosť, ale najmä oveľa prozaickejší dôvod – peniaze na hlavu za žiaka – nebude žiakov – nebude peňazí. Žiaci sú nespokojní s výchovnými a učebnými metódami, tiež hodnotením a ich agresivita sa stupňuje podľa vyššie uvedených VZOROV.

 
 Ďalšia nespokojnosť vyplýva zo straty času žiakov, bo vidno, akoby chodili do školy pre dve veci:
 1. informácie, týkajúce sa: čo, koľko a dokedy sa musia DOMA naučiť
 2. skúšanie vedomostí a zručností, koľko sa toho boli schopní doma naučiť
 
 Týranie detí (aj dospelých) je zakázané a trestné, ale nie je týraním, keď taký žiak musí sedieť v škole pre dve veci 6, niekedy aj 8 hodín (akademických) a potom príde domov a nastupuje na druhú smenu učenia (trvajúcu aj 4 hodiny)?
 

 Ďalšia nespokojnosť zo strany žiakov vyplýva z nezáujmu (inovované metódy z čias Márie Terézie, či Komenského majú byť účinné v 3 tisícročí?), množstvo rozkúskovaných, nijako nenadväzujúcich poznatkov, odčlenených od sveta, v ktorom oni žijú, od toho ako ho oni chápu (dvojaká morálka, poctivosť na obtiaž, bez autorít...). Technické vymoženosti nie sú len počítače a internet, ktorými si umývame svoje ruky od nedostatku iných technických pomôcok a vybavenia škôl hodných 3. tisícročia.
 

Škola už dávno nie je hrou a podľa môjho názoru ani nikdy nemala byť v zmysle akejsi sofistikovanej hry, skôr myslím, že škola by mala byť miestom, kde žiaci hravo získajú vedomostí a zručností v súlade s deklarovanou morálkou. Nech by tých miest bolo radšej menej, ale kvalitnejších technicky, obsahovo aj s kvalitnejšími učiteľmi a učiteľkami vo vyvažujúcom mužsko – ženskom pomere.