Pánska jazda
Pár zamestnaných mladých pánov si nesystémovo dopriava čoraz častejšie výlety na bicykloch. Tieto naložia na jednu starú dodávku – valníkovú ticícdvestotrojku. Vlastní ju NOTÁR, ktorý je hlavný organizátor bicyklových orgií.
Automechanik, starý kamarát Notára sa do partie dostal tak, že stará dodávka sa od istého času deň, čo deň frekventovanejšie humpľuje a kazí. Stavbár máva časté výpadky z orgií, lebo stavia aj v Egypte a jednoducho nestíha. Zato Učiteľ chodí vždy, lebo taký učiteľ má vždy dosť času, viac než jeho žiaci. Zaručene nikdy nechýba Majiteľ reštaurácie, ťažko by zniesol, že by sa ostatní vydali na túry bez neho. Nemožno zabudnúť ani na daňováka, ktorý ostatným cituje daňové úľavy na počkanie.
V ten deň, pár rokov dozadu a nejakých pár rokov po revolúcii, v čase bezmobilového šialenstva prestal vytláčať vyslúžilý spojkový valček na NOTÁROVEJ dodávke spojku a bolo potrebné ho nahradiť. Tento valček akoby predznamenával sled karambol onej bicyklovej orgie.
Ešte v noci prišiel NOTÁR pre automechanika, aby zistil, čo je s jeho milovanou dodávkou. Napodiv sa Automechanikovi podarilo zistiť poruchu, doniesť valček zo svojho obchodu, vymeniť ho, odvzdušniť spojkový systém, nastaviť vôľu spojkového ložiska a nad ránom mohol AUTOMECHANIK zahlásiť: ´Hotovo´
Síce nevyspaní, ale o to horlivejší, NOTÁR s AUTOMECHANIKOM naložili na korbu dodávky bicykle, stany, spacáky, plastové stoličky, stôl, nafukovací čln s motorom, proviant a kopec iných prepotrebných vecí na prežitie jedného týždňa. Nasadli do kabíny a vydali sa na cestu do Spišskej...ach, hej ešte naložili zvyšných tamhore menovaných.
V Spišskej... na námestí sa ešte šli počastovať pivom a vyrazili na cestu okrem AUTOMECHANIKA. Ten mal šoférovať ticícdvestotrojku s nákladom. Dal im náskok, že pôjde za nimi neskôr. Schuti si zapálil a svoje oči znalecky upriamil na spišské ženské zadky, aj predky.
Chlapi na bicykloch sa ťahali spišskými cestami necestami, vyzerali ticícdvestotrojku, či ich neobieha. A veru bola by sa im zišla, lebo desivý lejak sa spustil. Ani stromy ich neochránili. Už si aj na AUTOMECHANIKA ponadávali, kde sa poneviera. Mysleli, že nejakú Spišiačku stočil do ticícdvestotrojky. A keď ešte STAVBÁROVI praskla na prednom kolese guma, už ani bicyklovať nemohli. Veď ho nenechajú samého ísť pešo. Kvapky hustého dažďa im padali do tváre, blato sa lepilo nielen na kolesá bicyklov, ale aj nešťastníkom až za uši sa naliepalo. Hromžili a veru aj kliali na neboráka AUTOMECHANIKA.
Napokon sa štyrom opršaným a zablateným zúfalcom predsa len podarilo dostať do nejakej krčmy jednej Spišskej... dedinky. Tu sa usadili. Bicykle opreli o zábradlie, aby boli na očiach silne očakávaného AUTOMECHANIKA. Poobjednávali tradičné zahrievacie nápoje a s víziou lepšieho dňa sa im zdalo čakanie na tisícdvestotrojku menej ťaživé.
AUTOMECHANIK pozrel na hodinky, no už by aj mohol ísť za chlapmi. Otvoril dvere na ticícdvestotrojke a ľavú ruku vopchal do kapse. Bola prázdna. Vtedy ho ťuklo. Kľúče! Veď mu ich NOTÁR nedal. Hútal, ako im dá vedieť, ako sa s nimi skontaktuje. Jediné, čo ho napadlo, osloviť pár vodičov, čo išli tým smerom, kade sa chlapi vybrali: ´ Keby ste videli takých štyroch na bicykloch...len im povedzte, že mi kľúče nenechali...povedzte im, že oni majú kľúče...že ich tu čakám ´, niečo v podobnom duchu im bľabotal a tí sa nazdávali, že ich skrytá kamera natáča a len sa smiali. Po tomto už rezignoval na akúkoľvek aktivitu. Skrytý v tisícdvestotrojke sa nudil, keďže vo veľkom lejaku ani nebolo po kom pozerať.
NOTÁR poklepával po kapse, že on zaplatí. Niečo mu však v nej zacvengalo a zacvengalo mu aj v hlave: ´ Chlapi, on nepríde...´ blabotal ´ Akože nepríde? Kto?... ´ jašili oni. ´ On nemá kľúče od dodávky...´ blabotal ďalej a vyťahujúc kľúče z kapse sa takmer rozplakal, ´ Mám ich ja ´ a keď ich vytiahol na svetlo božie, vtedy to už všetkým došlo: ´ Musíme mu ich odniesť, musíme sa vrátiť, musíme ísť pre neho... ´ konštatovali jeden cez druhého.
Tak šiel NOTÁR so STAVBÁROM, že niekoho zastavia, čo ich odvezie za AUTOMECHANIKOM. Dlho nič po starej ceste neišlo. Až jeden snáď ešte starší Warburg ako cesta a v ňom dedko s babkou. Zastavili im. Ešte sa ani poriadne nestačili v starom Warburgu ohriať, len nejaký kilometer, dva prešli a v tom defekt ľavej zadnej pneumatiky.
Keď sa konečne stretli s AUTOMECHANIKOM, bol už neskorý večer a NOTÁR nahnevane ani nevediac na koho ukončil svoj monológ: ´ A ešte sme museli aj dedovi nahodiť náhradnú pneumatiku. ´
