Muži sa neradi pýtajú a tiež neradi odpovedajú
Tak, ako sa ženy bez problému pýtajú, aby sa dostali ku koreňu veci, opakom sú muži, ktorí sa zubami-nechtami držia hesla: hlavne sa n e p ý t a ť.
O tomto svedčí už starý biblický príbeh o Mojžišovi, ktorý 40 rokov putoval po púšti. Už malé decko by sa opýtalo, že prečo tak dlho. Nuž preto, že sa neopýtal na cestu.
Vo všeobecnosti sa o mužoch dá povedať, že nemajú radi otázky. Neradi ich dávajú a tiež ich neradi dostávajú. Ak chcú skutočne niečo vedieť, nepýtajú sa, ale sami sa vydávajú na strastiplnú cestu pátrania po odpovedi.
No proste, muži sa neradi pýtajú a pretože nemajú skúsenosti s otázkami, tak keď sa už pýtajú, kladú zbytočné otázky.
Tak napríklad muž nie je doma. Je po polnoci. A on volá: „Ahoj zlato, už spíš?“
Nie nespím, ale spala by som, keby si nevolal. Lenže on nechce vedieť, či spím. Vŕta mu v hlave, či vôbec som doma, či vôbec som sama, či čakám na neho, či mi je za ním smutno.
Alebo chodím každé ráno o pol ôsmej do práce – aj v škole musí niekto robiť. Známy ma pozdraví a pýta sa: „Ideš do práce?“
No nejdem do práce, len sa rýchlo prechádzam s taštičkou na pleci.
Potrebovala som nový pas. V rade predo mnou stál bývalý spolužiak. Otočil sa a s nevinným úsmevom sa spýtal: „Čakáš na pas?“
No nie, len tak som sa sem postavila, asi som hladná.
Alebo bola som na oslave päťdesiatky nášho riaditeľa. Bývalý kolega sa ma pýtal: „A bol tam aj riaditeľ?“
No nie, nebol. Doma kosil trávu.
Pozorovala som ako sa zákazník večer o pol šiestej v potravinách rozčuľuje na predavačku: „Prečo už nemáte chlieb?“
No predavačky ho z nudy zjedli.
Takýchto zbytočných otázok by bolo.
Muži sa divia, keď sú im kladené otázky.
Na parkovisku v Bratislave sa žena muža pýta: „Neviete, kde je Junácka ulica?“
A on sa diví, že čo sa ho pýta, keď vidí, že on má trnavskú značku.
Alebo žena sa spýta: „Miluješ ma?“
A on sa diví, veď celý deň betónoval ich chodník.
Alebo žena videla na zastávke toho svojho s inou ženou a tak sa ho opýta: „S kým si sa to rozprával na zastávke?“
On sa diví, veď domov prišiel načas.
A tak by sa dalo pokračovať do nekonečna.
A na záver, malá perlička.
„Hela“, kričí muž na predavačku v drogérii a ukazuje jej malú krabičku (Martha by napísala škatuľku), „to som kúpil u teba?“
„Áno, to sú tie voňavé prezervatívy“, odpovedá predavačka.
„A nevieš načo som to kupoval?“, ale toto neviem akého druhu je otázka.
