MaLý a VeĽKý SoFiSTa

V S:  Prečo ty neješ mäso?

M S: Jem mäso, ale nikdy nie červené.

V S: Nemám dobrý pocit, keď ľudia hovoria nikdy. Lebo nikdy je slovo, čo nikdy nedokážu splniť.

M S: Ja také slovo viem naplniť.

V S: Len, aby si raz nebol prekvapený. Si zober len taký výrok „Nikdy by som žiadneho človeka nezabil“.

M S: No veru nie.

V S: Ale pouvažuj nad tým. Mohlo by to byť aj nechtiac, alebo v nejakom amoku, pri obrane, pri ochrane iných a podobne. Nevieš čo a aké podmienky môžu nastať.

M S: No niečo na tom je.

V S: Alebo okradnúť niekoho. Nemôžeš vedieť do akej zúfalej situácie sa môžeš dostať. Možno by si to neurobil starej žene, ale čo tak nejakému magnášovi.

M S: No neviem. Asi nie. A tiež by som nikdy neudrel ženu.

V S: Tak to nevieš, či by ťa k tomu nevyprovokovala. Čo keby ona bila teba a tvoje deti? Nevieš či by si jej raz pred odchodom jednu netasil.

M S: No niečo na tom je. Ale predsa niečo musí byť, čo by som nikdy nespravil.

V S: Ťažko povedať a preto radšej nikdy nepoužívaj to hlúpe slovo nikdy.

M S: Ale ja by som nikdy neskočil padákom alebo bungee jumping,  to určite nikdy veru.

V S: Ako vieš?

M S: Tak viem, lebo mám strach a ten by mi nedovolil.

V S:  Niečo je na tom nikdy odpudivé a neviem ti to vysvetliť. Jednoducho ho radšej nepoužívaj.

M S:  Ale ako ti mám zaručiť, že nikdy nepožijem slovo nikdy. To si samo o sebe protirečí.

V S:  Nie nikdy ho používaj. Jednoducho ho nepoužívaj a hotovo.

M S:  To červené mäso aj tak nebudem jesť.