Na tretí termín sa mi podarilo zhliadnuť tento film, z piatka zišlo, v sobotu sa nedalo a v nedeľu predsa len som tento dlho očakávaný film zhliadla. A že ako sa mi páčilo?
Prevelice pekné scenérie, nádherná príroda aj hudba bola pekná aj hlavný hrdina Jánošík ( Václav Jiráček, prekliato pekný Čech ) bol moderný fešák, aj ten Uhorčík mal niečo do seba,... toľkej krásy vo filme, že sa to pomaly tých 140 minút nedalo zniesť... niekedy v polovici filmu som sa toho môjho spýtala, či náhodou nezaspal, lebo bol čudne zosunutý na sedadle, ale nezaspal, kývol, že sleduje. Bola som rada, že má k našej národnej legende dosť úcty, lebo ja mám a veľa, čoby nie k mladému krásnemu chlapcovi.
Bola som ochotná prehliadnuť veľa, veď som išla na film o našom Jánošíkovi. Ale Jurko, čo to s tebou porobili? Cez oheň ťa nenechali skákať (no raz si akože preskočil, aby sa nepovedalo), tancovať som ťa nevidela, zato kameraman sa s tou kamerou točil riadne a občas sa aj ponatriasal, stredoveká drsnosť ma trochu prebrala z lyrického obrazu pár ročnej histórie, určite nie sedemročnej ako sa ten film natáčal. Ja viem nebolo peňazí, ale keď boli, asi rýchlo niečo pekné natočili a potom čakali až budú znova a tak to asi trvalo tých sedem rokov. Ako vravím, všeličo tam pekné človek vidí, ale to, čo má ponúknuť film, teda vtiahnutie diváka do deja, vytvorenie si nejakého vzťahu k filmovým postavám to tam chýba, ale zase ako Slováci, ktorí vieme o našej legende všeličo, my viac vedieť nemusíme a to, strohé veľa, čo o nej vieme, ani to sa nezmestilo do toho predrahého veľkofilmu (6 mil. Eur, ale bol lacnejší než Erzsébeth). Trikrát sa tam ľudia zasmiali, už ani neviem na čom, také dodatky reči, oj reči tej tam bolo pramálo a nijako neposúvala dej, v podstate sa tam nedalo veľa počúvať. Ale sem tam sa skúpo prevravelo aj o tom, čo sa medzi ľudom povravelo.
A odkaz Jánošíkovho filmu? Bol mladý a krásny, keď zomrel strašnou smrťou (ale ženy mal, nemusí ho byť nikomu ľúto, aj syna zanechal) a zúfalci slovenskí nevedno prečo toľko o ňom navyprávali, nevedno prečo sa stal tak slávnym len za dva roky zbojníčenia, možno niečo hodil chudobe, možno niekoľkých bohatých ozbíjal, isto nikoho nezabil, no zrejme to budú tie naše ženy klebetné, čo z neho legendu spravili, keď po večeroch driapali perie, mysliac pritom na svojich páchnucich starých, čo po šenkoch svoju chudobu a bolesť zapíjali.
Jednoducho nevedno z tej pravdivej histórie skoro nič, akurát, že nie tá stará baba mu hrachu nasypala, ale Huncaga bol tým judášom. Všetka česť poľským kobietám ( Kasia Adamik, Agnieszka Holland) zohnali ste toľko peňazí a natočili lyricko dokumentárny kúsok histórie pre pár roduverných Slovákov, ešteže ste ho zavesili na ten hák jak sa patrí.
A český facet, moc dobre sa na neho pozeralo, ale dáko čudno roztržito ste ho nechali ponevierať sa filmom a ľa aj tuto nevie, že čo so sebou...
