Dve Duše z predmestia raja

Pamätám si, keď sme si ako malé deti vyrábali papierové nebo a peklo.

 ´Kam pôjdeš?´ nepáčila sa mi ani jedna možnosť.

Nebo je na mňa moc honosné a nie som si istá, či som hodná toľkej veľkoleposti.

Pri všetkej hrôze, čo sa kedy o pekle popísala a priznám sa, že som vlastne o tom mieste ani nikdy nedočítala dokonca, mi úplne stačí ten pocitový strach. Prosto jedno je na mňa hóhe a druhé bubu. Láka ma miesto edenu.

Či to vyjde nie je predmetom toho predmestia raja, čo som si utŕžila. Možno si niekto pomyslí, že aký to krásny kúsok na zemi sa mi podarilo objaviť, ale v tom čaro toho miesta nespočíva. Pointa tkvie v tom, že vôbec nezáleží kde, ale s kým. ´Kde´ si kúpiš, ale s kým si nekúpiš. A keď tá ´s kým - skladanka´ zapadá každým kúsočkom, miesto sa mení na predmestie raja.

Je také jedno rajské predmestie, kde žijú dve duše, jedna ´ženská´ a druhá ´mužská´. Tá ženská je blahomyseľne uštipačná a hravá. Ako spavá mačka na prípecku sa pretiahne a už súka verbálne myšlienky tónom tej najväčšej naivky.

´Nikto si ma nevšíma, ani ma nepohladí, aha tuto, ako je pravá lopatka, tam mám asi zaseknutý nerv´, nemotorne naznačuje miesto, kde by sa jej bolo treba dotknúť, pomasírovať.
 

´Ale no´ usmievavo odvetí a už načahuje svoju teplú mäkkú rúčku na inkriminované miesto a masíruje.

´Ach, ach to je ono, jáj´, posmeľuje ho do ´ďalších dotykov, pričom celým telom jej iskria všetci huncúti.

Keď treba robiť drhnú do nemoty, keď sa treba zabávať tak obveseľujú jeden druhého a keď im treba hovieť tak si aj hovejú.

Nedávno si mužský tíško hovel zrolovaný na gauči a ženskú niečo tak zaujalo, že si ani nevšimla prechod hovenia do hlbokého spánku. Chcela mu vyhovieť a že ´šup, šup zlato do postele´, zhovievavo k nemu riekla a on vo svojej „hladine čalfa“ mrmlal čosi o tom ´nevidíš, že nemám čas, že som zaneprázdnený...´ ´... hm, zamestnaný spánkom´, krútila hlavou a nechala neboráka pochrapkávať na gauči.

Sama zaľahla do ich veľkej postele, ale kocúrik dlho nevydržal, lebo aróma jeho mačičky sa mu vzdialila a ťahala ho ako magnet.

´Keď sa ti chce spať, prečo si nejdeš ľahnúť do postele?´, opýtala sa akože nahnevaná ženská, ´lebo pri tebe sa mi dobre leží, keď ťa cítim pri sebe, ani neviem ako zaspím´, nedbanlivo sa dišpenzuje a už sa zarýva so svojou arómou k tej jej.

Ženská je spokojnučká, že si mužský nárokuje, to je to, čo ona potrebuje a slastne si odfukuje.

ľa, tamto tie dve Duše spávajú