Dvalógia: Neobvyklý prípad vopred stratenej ženy (koniec)
04.05.2010 01:18
Bola som vydesená, nevedela som, čo mám vlastne robiť, snažila som sa to nejako zamaskovať, no nebola som najskôr pri zmysloch, pretože ten, kto má všetkých päť pohromade neurobí niečo také...
3. DEŇ NEŠŤASTNÉHO POČINU
Vstala som skoro ráno, odhodlaná zaoberať sa zmiznutím jeho mŕtvoly. Namierila som do obchodu, kde som kúpila 2 galóny kyseliny chlorovodíkovej a rukavice, v tom ma zaujali veľkonočné vajíčka, napadlo ma, že ich darujem mame, pretože sa blížili veľkonočné sviatky...
U mamy som sa zdržala a už som ten deň nič nezačala.
4. DEŇ NEŠŤASTNÉHO POČINU
Bolo dosť namáhavé dotiahnuť jeho nafúknutú mŕtvolu do vane. Poliala som ju kyselinou z galónov, pričom som dúfala, že sa rozpustí. Neuvažovala som rozumne, keď som ho tou kyselinou poliala, nič moc sa nestalo, jeho telo začalo len bublať. Pomyslela som si, že toto nedopadne dobre, mŕtvola páchla stále viac a viac a ja som sa rozhodla, že ho zapálim. Išla som kúpiť tekutý podpaľovač, rýchlo utekala domov a vyliala som opäť na mŕtvolu, podpálila som ho, dúfala som, že sa zbavím toho zápachu.
Medzitým som na dvore zapálila gril a začala opekať nejaké mäso, všade bolo hodne dymu, v ktorom sa stratil aj dym z kúpeľne, susedia vedeli, že veľmi rada varím vonku, to naozaj milujem...
Lenže tekutý podpaľovač nefungoval rovnako ako kyselina. Vladova mŕtvola ležala stále vo vani, chcela som sa toho tela za každú cenu zbaviť, chcela som to zariadiť tak, aby zmizlo tak, akoby nikdy neexistovalo, akoby nikdy na svete nebolo...
5. DEŇ NEŠŤASTNÉHO POČINU
Ten zápach sa už nedal vydržať. Minula som veľa peňazí na ohromné množstvo osviežovačov vzduchu, fakt som na to minula hodne peňazí. Keď sa suseda pýtala na zápach, povedala som jej že mám upchaný odpad a ona potom informovala policajtov i o tom, že sa nejedná o mŕtvolu, ale o problémy s odpadom. Policajti uverili susedke a odišli.
6. DEŇ NEŠŤASTNÉHO POČINU
Vyskúšala som všetko možné, aby som sa tej mŕtvoly zbavila, ale na všetko som bola sama a trvalo mi to moc dlho, ale nakoniec som sa musela toho tela zbaviť. Chcela som ho hodiť do močiara, ale najskôr som ho musela dostať do auta.
Bola som zúfalá, tak zúfalá, že som zašla za jedným susedom a povedala mu, že sa potrebujem zbaviť manželovho tela a že potrebujem fúrik. Kašľal na mňa.
Nakoniec som zavolala otcovi ´zabila som Vlada´, povedal mi ´nikam nechoď, prídem za tebou´ a potom už mám všetko ako v hmle.
NEVIEM, KTORÝ DEŇ PO NEŠŤASTNOM POČINE
Otec ma nahlásil na polícii, 6 denné trápenie bolo u konca, po prežitom vypätí som sa zrútila.
Policajtka sa ma pýtala ´prečo ste sa ho rozhodla rozpustiť v kyseline, iba kvôli zápachu?´ Myslela som, že sa telo rozpustí a že zvyšok vložím do odpadkových vriec, ale nič sa nedialo, len to zasyčalo a z okna sa začal valiť dym. ´Vytvoril sa dym?´, pýtala sa prekvapene a ja som jej povedala ´áno a to nebolo dobré´.
Vraj som cynická, že neviem prejaviť ľútosť...
Pristihli ma pri čine, takže aký zmysel by malo zapierať.
Vražda 2. stupňa, išlo síce o nelogické chovanie, ale nie nepríčetné...
PÁR MYŠLIENOK NA ZÁVER
Viem, že som sa previnila a bolo mi jasné, že ma v žiadnom prípade nemôžu oslobodiť, dostala som veľa rokov, ale mám nádej, že sa odtiaľto dostanem, teda aspoň v to dúfam...
Tu mám konečne niekoho, kto mi hovorí, čo mám robiť a ja sa moc rada nechám viesť, som ochotná spolupracovať, čo sa týka jedla a oblečenia je o mňa postarané, sama sa musím starať len o svoju osobnú hygienu, inak je to tu skoro ako doma, myslím, že to tak môžem povedať...
Moje deti, je mi moc ľúto, že som ich sklamala, ešte som sa nezmierila s tým, že zostali bezo mňa, to mi robí najväčšiu starosť, to, že zostali bezo mňa...
Dnes uvažujem nad tým, že som mohla, problémy riešiť inak...
Nikto si nezaslúži zomrieť, za to, že je neverný a že ma bil, ja som sa rozzúrila, lebo som to ďalej nedokázala znášať...
Snažila som sa uniknúť ponižovaniu a ublížila som svojim deťom a rodine aj rodine Vlada a nakoniec som skončila za mrežami, bez možnosti byť v kontakte s ľuďmi, pre ktorých som to vlastne urobila...
Mám výčitky svedomia, kiežby som sa mohla zobrať a niekam odísť a začať znovu. Odišla by som od neho, nezabila som a žila by som ďalej so svojimi deťmi, to jediné má v mojom živote zmysel. Teraz to už viem.
Vstala som skoro ráno, odhodlaná zaoberať sa zmiznutím jeho mŕtvoly. Namierila som do obchodu, kde som kúpila 2 galóny kyseliny chlorovodíkovej a rukavice, v tom ma zaujali veľkonočné vajíčka, napadlo ma, že ich darujem mame, pretože sa blížili veľkonočné sviatky...
U mamy som sa zdržala a už som ten deň nič nezačala.
4. DEŇ NEŠŤASTNÉHO POČINU
Bolo dosť namáhavé dotiahnuť jeho nafúknutú mŕtvolu do vane. Poliala som ju kyselinou z galónov, pričom som dúfala, že sa rozpustí. Neuvažovala som rozumne, keď som ho tou kyselinou poliala, nič moc sa nestalo, jeho telo začalo len bublať. Pomyslela som si, že toto nedopadne dobre, mŕtvola páchla stále viac a viac a ja som sa rozhodla, že ho zapálim. Išla som kúpiť tekutý podpaľovač, rýchlo utekala domov a vyliala som opäť na mŕtvolu, podpálila som ho, dúfala som, že sa zbavím toho zápachu.
Medzitým som na dvore zapálila gril a začala opekať nejaké mäso, všade bolo hodne dymu, v ktorom sa stratil aj dym z kúpeľne, susedia vedeli, že veľmi rada varím vonku, to naozaj milujem...
Lenže tekutý podpaľovač nefungoval rovnako ako kyselina. Vladova mŕtvola ležala stále vo vani, chcela som sa toho tela za každú cenu zbaviť, chcela som to zariadiť tak, aby zmizlo tak, akoby nikdy neexistovalo, akoby nikdy na svete nebolo...
5. DEŇ NEŠŤASTNÉHO POČINU
Ten zápach sa už nedal vydržať. Minula som veľa peňazí na ohromné množstvo osviežovačov vzduchu, fakt som na to minula hodne peňazí. Keď sa suseda pýtala na zápach, povedala som jej že mám upchaný odpad a ona potom informovala policajtov i o tom, že sa nejedná o mŕtvolu, ale o problémy s odpadom. Policajti uverili susedke a odišli.
6. DEŇ NEŠŤASTNÉHO POČINU
Vyskúšala som všetko možné, aby som sa tej mŕtvoly zbavila, ale na všetko som bola sama a trvalo mi to moc dlho, ale nakoniec som sa musela toho tela zbaviť. Chcela som ho hodiť do močiara, ale najskôr som ho musela dostať do auta.
Bola som zúfalá, tak zúfalá, že som zašla za jedným susedom a povedala mu, že sa potrebujem zbaviť manželovho tela a že potrebujem fúrik. Kašľal na mňa.
Nakoniec som zavolala otcovi ´zabila som Vlada´, povedal mi ´nikam nechoď, prídem za tebou´ a potom už mám všetko ako v hmle.
NEVIEM, KTORÝ DEŇ PO NEŠŤASTNOM POČINE
Otec ma nahlásil na polícii, 6 denné trápenie bolo u konca, po prežitom vypätí som sa zrútila.
Policajtka sa ma pýtala ´prečo ste sa ho rozhodla rozpustiť v kyseline, iba kvôli zápachu?´ Myslela som, že sa telo rozpustí a že zvyšok vložím do odpadkových vriec, ale nič sa nedialo, len to zasyčalo a z okna sa začal valiť dym. ´Vytvoril sa dym?´, pýtala sa prekvapene a ja som jej povedala ´áno a to nebolo dobré´.
Vraj som cynická, že neviem prejaviť ľútosť...
Pristihli ma pri čine, takže aký zmysel by malo zapierať.
Vražda 2. stupňa, išlo síce o nelogické chovanie, ale nie nepríčetné...
PÁR MYŠLIENOK NA ZÁVER
Viem, že som sa previnila a bolo mi jasné, že ma v žiadnom prípade nemôžu oslobodiť, dostala som veľa rokov, ale mám nádej, že sa odtiaľto dostanem, teda aspoň v to dúfam...
Tu mám konečne niekoho, kto mi hovorí, čo mám robiť a ja sa moc rada nechám viesť, som ochotná spolupracovať, čo sa týka jedla a oblečenia je o mňa postarané, sama sa musím starať len o svoju osobnú hygienu, inak je to tu skoro ako doma, myslím, že to tak môžem povedať...
Moje deti, je mi moc ľúto, že som ich sklamala, ešte som sa nezmierila s tým, že zostali bezo mňa, to mi robí najväčšiu starosť, to, že zostali bezo mňa...
Dnes uvažujem nad tým, že som mohla, problémy riešiť inak...
Nikto si nezaslúži zomrieť, za to, že je neverný a že ma bil, ja som sa rozzúrila, lebo som to ďalej nedokázala znášať...
Snažila som sa uniknúť ponižovaniu a ublížila som svojim deťom a rodine aj rodine Vlada a nakoniec som skončila za mrežami, bez možnosti byť v kontakte s ľuďmi, pre ktorých som to vlastne urobila...
Mám výčitky svedomia, kiežby som sa mohla zobrať a niekam odísť a začať znovu. Odišla by som od neho, nezabila som a žila by som ďalej so svojimi deťmi, to jediné má v mojom živote zmysel. Teraz to už viem.
Dvalógia: Neobvyklý prípad vopred stratenej ženy (koniec)
Neboli nájdené žiadne príspevky.
