Čo sa Tône týka ...

Ani chladná ani vrúca, som všedná Tôňa budúcej hodnoty, čo si len tak s pocitmi a bez pocitov s pokrvnou vôňou svetom ševelí.

Moja výsada je zároveň mojou diskrimináciou, môžem byť napred a môžem byť pozadu, žeby k omylu nedošlo, práve pozadu je to privilégium.

Odtiaľ sa viac predvída, viac sa tuší v závetrí a šípia domnienky, tiež špekuluje a kombinuje.

Vpredu byť ma neteší, byť iným na očiach, jestvovať v moci ich dohľadov, buď to chcú dobehnúť alebo očierniť, jedno sa nedarí, tak to druhé ostáva. Jeden sa u mňa osvieži, iný unaví a ďalšieho zamrazí.

Nič z toho ma neznepokojuje.

Vlním a žiarim popri svetle, hoviem si vo svojej samoľúbosti a najradšej sa smejem so všetkého možného, z dobrého aj zo zlého.

Z toho druhého ten smiech príde trochu oneskorene, málo vycvičený, ale nakoniec príde, lebo slzy Tôni nesvedčia, vlahy má dosť z iných zdrojov.

Nevyhráš s Tôňou, buďto nemáš odvahu zahlušiť svetlo alebo sám máš strach z tmy. Len jedna nad ňou zvíťazí, ale v tom okamihu bude mať už inú hodnotu, iný parameter pre porážku.