Bolo mi povedané, že...

Že láska trvá pár mesiacov, snáď tri alebo šesť...

Že je to ako obloha a zem, že to bolo chvíľu spojené, a nikdy viac sa nespojí Nút s Gebom, i keby mali deti...

Čo strieda lásku, aký cit?

Nechcem ópioidný peptid, aj keď mám rada čokoládu, prečo gén, čo produkuje endorfín slabne?

Čaká ma menej hormónov šťastia, ale ja nechcem, chcem lásku takú ako ju cítim práve.

Nie láske, čo ju otáčajú, ale Áno láske, ktorú cítim teraz, chcem aby ten Onen stále miešal môj adrenalín.

Chcem byť verná a necítiť to ako odopieranie, láska robí zo mňa blázna, ale chcem bláznovstvá stále.

Bolo mi povedané, že z veľkej lásky ostane kleinkoniferen, ale ja v ňom chcem mať veľké ruže aj s tŕňmi a červené...

Sú to len moje smútky všedné za tým, že kvet zrazu zvädne a pes nespozná svojho pána?

Vošlo mi do hlavy..., pomaly vdychujem vôňu omamnú, sladkastú, vznášam sa k oblohe a  svoj život snáď naplno prežijem.