Ako prežiť myšlienkoidný masaker alebo každý potrebuje pomoc

opäť chaotické úvahy

Tento myšlienkoidný masaker píšem v čase, keď mýto prihorieva na ceste, keď istý modrý líder nebude modrejším, ale ostane modrým, keď sa teším nepríjemnej chorobe, pretože mohla byť oveľa ale oveľa nepríjemnejšia...

Píšem v čase, keď uvažujem nad tým, či sa ešte dokážem udržať nad vodou, v čase keď prichádza zhluk náhodičiek, ktoré mi dávajú odpovede. Miniatúrne náhodičky s miniatúrnymi odpovedíčkami.
 
 - ´potrebujem pomoc´
 - ´ako ti môžem pomôcť, čo potrebuješ?´
 - ´potrebujem zamestnať hlavu´

Systém pragmatizmu v mojej hlave je napadnutý dákymi viróznymi myšlienkami. Očakávané veci meškajú a ja uzimená striehnem na ne.
 
 - ´optimizmus a pozitivizmus ti treba´
 - ´navodzujem do nemoty´
 - ´vždy sú možnosti´
 - ´vždy sú kazymožnosti´

Keď sa ti nechce, nie je to tak zlé, ako keď nemôžeš. Takže keď sa ti nechce, máš vlastne dobré obdobie. Desať stupňov ku zlatej, v nádeji stúpaš smerom hore. Nevládzeš dvihnúť nohu vyššie? Prisuň si šomlík, zober rebrík, chyť sa zábradlia... nikto ti nepovie aký veľký stupeň je pred tebou, nikto neupozorní, že stupne nie sú rovnako vysoké, ani to, že ich výška je premenlivá v závislosti na čase a vlastne tie stupne majú veľa premenných, ani netuším koľko. Ale jednu vec už dnes viem, ktokoľvek a čokoľvek ti pomôže, nohu musíš zdvihnúť sám.

Po smiechu prichádza plač a škrípanie zubov, sa hovorí, mám plakať, aby sa dostavil nevídaný jasot? Jeden sľub sa neustále opakuje: keď sa z tohto dostanem, začnem inak. Kdesi sa píše, že na čokoľvek položíš ruku, rob to s radosťou, pretože v hrobe už nebude žiadna práca...obávam sa, že nebude nič, žiadna možnosť ani kazymožnosť...

 ´spomínam si na starého Dérera, ako hovoril, keď ti nepomôžem ja, tak ti pomôže niekto iný, ale tebe bude mať vždy kto pomôcť´
  ´pozoruhodné, to je kto?´
 ´to je niekto, kto zbohatol na zmrzline a dnes je krézus´
 ´ja si spomínam na Pukaničiara, tiež zbohatol, na predaji pukancoch, dnes ich predáva opäť´

 Naozaj niečo potrebujem, potrebujem zamestnať hlavu...

Nakúpim si delikátny arzenál.

Priložím si pištoľ k hlave, čo zas trepem, do úst, je to chutné, mňam.

Kúpim budík na kolieskach, keď zazvoní, utečie pred mojim buchnutím.

Zrecyklujem staré veci, nasadím si novosti.






Zavriem myš, čo tam potom, že volá po nových technických možnostiach.







Pohodlne sa usadím a idem na to...