Žaba a slimák

Úporná žaba kvákala na slimáka: „Kam sa ťaháš?“

„Nechaj ma na pokoji“, zamrmlal slimák, „ponáhľam sa. Som na ceste k záhonu šalátu a musím tam prísť pred zotmením.“

„Pánabeka“, vysmieva sa žaba, „pri takom tempe aj ten šalát zhnije.“

„Buď ticho hopsaňa, som oveľa rýchlejší ako ty. A hlavne nestojím na jednom mieste a nestrácam čas kvákaním.“

„Mlč ty huba uslintaná“, zasyčala žaba, „skôr ako dorazíš do cieľa strovím ti všetok šalát.“

„Uvidíme“, nahnevane odvrkol slimák a zamával tykadlami, „pôjdeme pretekať?“

„Pretekať? S tebou? S takým chudáčikom ťarbavým, čo sa ledva plazí.

S radosťou! Dám znamenie na štart a kto bude prvý pri záhone šalátu, ten vyhral.“

A vyrazili!

Slimák s kyvotajúcim domčekom liezol priamo k cieľu a žaba veselo poskakovala raz vpravo a raz vľavo.

Zrazu lapila muchu a zdriemla na jednom liste lekna.

Vytrvalý slimák sa zatiaľ dostal na dohľad ich cieľa.

Už, už sa vytešoval, keď tu žaba elegantným trojskokom vyskočila slimákovi na domček.

´To musím využiť, zadarmo sa odveziem a včas doskáčem do cieľa prvá.´

Slimák bol síce pomalý, ale bystrý.

Stiahol sa do domčeka a spustil sa miernym svahom k šalátu.

Vyjavená žaba dopadla na chrbát a nie a nie sa obrátiť, čo sa ako metala, len aby sa na nohy postavila.

A tak sa slimák vyhral a všetky šalátové listy zožral sám do súmraku.

Poučenie: aj veľa energie je na škodu a obvykle sa ňou mrhá zbytočne a nezmyselne