Praktikum života

Opakom teórie je prax.

Ide o teóriu, ak si všímame, čo ľudia hovoria, ako myslia a v čo dúfajú.

Ide o prax, ak si všímame, čo ľudia robia, ako žijú a o čo usilujú.

Život slová potvrdzuje alebo im naopak platnosť berie.

Slová sú prázdne, pokiaľ neprešli bojiskom skúseností, pokiaľ neboli pokrstené ohňom. Ako si možno vážiť ľudí, ktorí síce krásne rečnia, alebo píšu, ak žijú ničomne. Nedá sa vážiť kňazov, ktorí odmietajú reálny telesný život a chcú udržať kontrolu nad chúťkami a aktivitami tých, ktorí žijú plným životom. Veď ak sa do hry nezapojím, ťažko budem určovať pravidlá, pretože ich nebudem dosť dobre poznať.

Ak nemôžem prísť na to, ako napomôcť pokroku, potom viem, že môj afektovaný cynizmus pôsobí ako mor – byť takýmto kritikom znamená šíriť smrť.

Často môžeme počuť, že nepôjdem voliť, lebo je to všetko jedno. Takíto ľudia nechápu dejiny. Ako sa môžu voziť povedzme autobusom, ak neprispejú na náklady jazdy. Je to nerešpektovanie skutočnosti, že najskôr sa musela financovať dopravná cesta a dopravný prostriedok tejto civilizácie. Tento človek svetu veľa dlhuje. Máme morálny záväzok zúčastniť sa práce spoločnosti. Ak z hrnca jem, musím doňho prispievať. A keď nemá niekto peniaze, nech aspoň spieva, aby iný nezaspal, alebo nestratil nádej.

V pekle vraj sú najhorúcejšie miesta vyhradené pre tých, ktorí sú v okamihoch morálnej krízy neutrálni. Vedieť, rozumieť a byť nestačí.

Je treba konať, činiť.

„Získať svet a nič mu nevrátiť, znamená stratiť dušu“, tvrdí Fulghum.

Cousins sa vyjadril: „Tragédiou života nie je smrť, ale to čo v sebe necháme zomrieť ešte za života“.

A nakoniec výrok Burkeho: „Ak má zlo triumfovať, potrebuje jediné - aby slušní ľudia nekonali nič.“