Majetok a uznanie

Známe slovenské príslovie rečie: Chudoba cti netratí. Ale mne sa žiada dodať, že ani nepridá.

Úroveň cti a hodnota majetku sú dve nesúvisiace veličiny.

Čestný človek nekradne.

Ale čestný človek, pokojne môže svoj majetok prepiť. A pokojne môže na obdiv svoj majetok, či chudobu dávať najavo. A ako sa človek narodí, či ako príde k peniazom (pokiaľ to nebolo nečestné), je vo vzťahu ku cti úplne irelevantné.

Narodila sa chudobná majetkom aj duchom. S prácou je na tom podobne, ako skoro každý, robí to, čo veľa ľudí zároveň robiť nechce a zároveň nedokáže. Na to ako je hlúpa a chudobná je dobre platená. Múdrejší a bohatší jej žiadnu úctu nepreukazujú. Čo s tým má robiť?

• pre tých „dole“, nech kradneš ako doposiaľ
• pre tých „hore“ nech si rovnako hlúpy a chudobný
• paradox majetku, schopností a uznania

Koľkí z vás by vymenili finančné docenenie pred docenením spoločenským?

Alebo spoločenské docenenie je ako peňaženka večer pred menovou reformou?